Naozaj som bol aj ochotny aj schopny vyslapat to peso, no taka moznost nebola, musel som ist vytahom. Clovek si potom tie vyhlady viac vazi, ale aj tak to bolo pekne.
Sipkou je vyznacena priblizna poloha mojej izby, v ktorej zlozim svoje kosti uz len 3 krat. Bezmala 5 mesiacov to bolo miesto, kde som na kratsie ci dlhsie chvile mohol zavriet dvere pred cudzim svetom a ponorit sa do toho znamejsieho - sveta gmailu, chatov, skypovych hovorov, zleho spojenia, sveta stranky http://www.sme.sk/ ci http://www.tyzden.sk/ (periodika si danu reklamu nevyziadali)
V cervenom kruzku je moja drazdanska vzdelavacia ustanovizen - Hochschule fur Technik und Wirtschaft, jednoducho nase HTW. Stretol som tu mnoho ludi, ktorych v zivote asi uz nestretnem, ale maju svoje specificke miesto v mojom srdci, lebo dodavali mojmu pobytu nove rozmery a prichut - ci uz ide o enklavu rusiek, vychytraleho poliaka, nudnych nemcov, alebo mojich drahych ceskych suputnikov, s ktorymi sme prebadali nejedno saske zakutie.
Trochu vas prefackam riekou Labe, zlava aj zprava.
Nam z vychodneho bloku je predsa len prijemnejsie vo vychodnom nemecku, kde vedia o com to je a hlavne ake to je...ked napriklad budova filharmonie vyzera takto:
Martin sa ticho prizera tomu, ako ho denne vyfotia stovky ludi.Na zaver sa len chcem s vami podelit o nieco, z coho som bol mierne zmateny a neviem si s tym rady do teraz. Pocas mojej prechadzky sa konal nejaky antifasisticky miting, nic moc, nejakych 100 pubertakov v obtiahnutych rifliach tam nieco hulakalo do megafonu. Kedze sme v nemecku, neprekvapili ma kordony policajtov, stity, psy, auta, vodne dela.
ALE este nikdy som nevidel policajny bager. Jediny vyznam policajneho bagra vidim v rychlom odstraneni tiel demonstrantov (musi byt predsa upratane)