Sunday, February 17, 2008

Auf Wiedersehen, Drážďany!

Moj definitivny odchod a navrat sa nezadrzatelne blizi (uz len nejak spiskat 2 skusky a balim). Napriek studijnemu zapalu som si, hlavne kvoli peknemu pocasiu, povedal, ze si spravim pauzu, nebudem skrob a zaplatim zlavnenych 5 euro a vyleziem na kupolu Frauenkirche. Vravim si, poobzeram sa este po okoli a dam tym Drazdanom zbohom!






Naozaj som bol aj ochotny aj schopny vyslapat to peso, no taka moznost nebola, musel som ist vytahom. Clovek si potom tie vyhlady viac vazi, ale aj tak to bolo pekne.





Sipkou je vyznacena priblizna poloha mojej izby, v ktorej zlozim svoje kosti uz len 3 krat. Bezmala 5 mesiacov to bolo miesto, kde som na kratsie ci dlhsie chvile mohol zavriet dvere pred cudzim svetom a ponorit sa do toho znamejsieho - sveta gmailu, chatov, skypovych hovorov, zleho spojenia, sveta stranky http://www.sme.sk/ ci http://www.tyzden.sk/ (periodika si danu reklamu nevyziadali)





V cervenom kruzku je moja drazdanska vzdelavacia ustanovizen - Hochschule fur Technik und Wirtschaft, jednoducho nase HTW. Stretol som tu mnoho ludi, ktorych v zivote asi uz nestretnem, ale maju svoje specificke miesto v mojom srdci, lebo dodavali mojmu pobytu nove rozmery a prichut - ci uz ide o enklavu rusiek, vychytraleho poliaka, nudnych nemcov, alebo mojich drahych ceskych suputnikov, s ktorymi sme prebadali nejedno saske zakutie.



Trochu vas prefackam riekou Labe, zlava aj zprava.

Nam z vychodneho bloku je predsa len prijemnejsie vo vychodnom nemecku, kde vedia o com to je a hlavne ake to je...ked napriklad budova filharmonie vyzera takto:

Martin sa ticho prizera tomu, ako ho denne vyfotia stovky ludi.



Na zaver sa len chcem s vami podelit o nieco, z coho som bol mierne zmateny a neviem si s tym rady do teraz. Pocas mojej prechadzky sa konal nejaky antifasisticky miting, nic moc, nejakych 100 pubertakov v obtiahnutych rifliach tam nieco hulakalo do megafonu. Kedze sme v nemecku, neprekvapili ma kordony policajtov, stity, psy, auta, vodne dela.
ALE este nikdy som nevidel policajny bager. Jediny vyznam policajneho bagra vidim v rychlom odstraneni tiel demonstrantov (musi byt predsa upratane)



Uz tu asi nic nove nebude, zajtra a v stredu mam skusku. V stredu o 3ej odovzdam kluce od izby aj od postovej schranky, tak mi uz nic neposielajte!
Vas ja.

Wissenstransfer

Alebo "presun poznania". Spoluziacka nevedela ako sa riesi jeden priklad, nebola na prednaske a mne sa fakt nechcelo to pisat do mailu. Tak som si odfotil svoje riesenie a poslal jej ho.

Sme generacia lenivych?

Thursday, February 7, 2008

Maticka Praha

Ked som sa rano rutil v prazdnom autobuse dialnicou do Prahy, mal som pred sebou 2nasobne krasny den. Jednak som sa po mesiaci isiel znovu stretnut so Slavkou a este k tomu bolo super pocasie.

Hned v uvode, este sme nedorazili do Prahy, ma nastval sofer, ktory uplne zbytocne vyhlasil 15-minutovu prestavku na pumpe pred Prahou. Tej zenskej stacilo 5 minut na zachod, mohli sme ist dalej. Jedinym vysledkom bolo, ze som nestihol cakat Slavku na perone ako som si bol rozmyslel, lebo ona prisla prv - slo o minuty.

A potom slo chvilu o to, kto druheho silnejsie objime... vyhraval som, ale nakoniec sme vyhlasili remizu a sli bloumat po Prahe.



Pocasie nam prialo a kedze sme pred niekolkymi mesiacmi pochodili vsetky povinne jazdy (orloj, vaclavak, karluv most, hrad,...). Mohli sme sa pokojne prechadzat popri Vltave. Zajst sa pozriet na Soukenicku - tam je zbor CB Praha1 a keby to nebolo uplne v centre, tak by som sa tam mohol ist pozriet sam a niekedy inokedy :-).

Povodne som mal v plane vybalit lubozvucnou slovencinou na niekoho nejaku takuto vetu: "Prepáčte, prosím vás, kadiaľ sa ide na Petrín." Kedze sme si zakupili mapu za 70 KČ, ha! este nemaju euro, nasli sme Petrin sami. Keby sme boli domaci tak by sme tam asi na rande nesli, lebo to je asi take miesto na rande ako v Bratislave Slavin, ale my sme si to mohli dovolit. Na moje sklamanie rozhladna je otvorena len cez vikend...

Na Petrinskom vrsku sme si dali prestavku. Slavka sa ma pokusa lokalizovat pomocou mapy...

...a ja pritom stojim hned tu!

Nabrali sme este posledny dych, nacerpali sil zo vzajomnej blizkosti a hor sa na skusky a bakalarku, o chvilu som doma!