Reformacna prechadzka

Sukromnu oslavu reformacie som zavrsil vyse hodinovou prechadzkou po Velkej zahrade. Bolo mi len luto, ze sa nemam s kym podelit o tieto pekne pohlady a zakutia. Nemci sa tvarili akoby nic a kludnie sa na sviatok reformacie korculovali, bicyklovali, hadzali si lietajuci tanier, vencili psov, vencili deti a pili radeberger :-)

31. oktobra 1517

Pred 490timi rokmi tento muz podnietil svojimi 95imi navrhmi na zmenu burlivu vlnu odporu voci Rimu. Viackrat prekliaty augustiniansky mnich ma dnes v Drazdanoch sochu, neviem, ci bola tiez obetou pochybenia (cielom?) britskeho pilota, ale tiez vyzera celkom zachovalo. Nakolko v nasej spolkovej republike je sviatok reformacie dnom pracovneho pokoja, bola moja dnesna doobedna destinacia jasna:


Kedze bola poboznost, vstup na balkony bol otvoreny. Aj ked je zjavne, ze to postavili nanovo po bombardovani - kamene maju vzory na sebe nakreslene a tipujem, ze to tak predtym nebolo, stale je Frauenkirche jedinecny kostol, ktory treba navstivit.
Vypoculi sme si miestny spevacky zbor, orchester, par organovych sol a predohier (myslel som, ze ani spievat nezacneme) a kazen okrem ineho aj o tom, ze Luther by si dnes asi tiez spravil Halloweensku tekvicu, nie vsak strasidelnu, ale veselu.

muzske riesenia?

Kim aj Li sa rozhodli ze si vyperu postelne pradlo naraz - zaroven tym vsak obsadili vsetky snury na vesanie pradla. Este ze mam take velke a nevyuzite skrine...Bystrejsim doslo, ze som pral biele.



Toaletak tu samozrejme erarny nie je a uz sa mi neraz stalo, ze som sa ocitol na toalete a stale mi nieco chybalo, najviac mi to chybalo ku koncu. Vyriesil som to takymto rafinovanym umiestnenim rolky papiera nad dvere.


Ale to, ze na izbe nemam smetny kos a ze nie je ani v kuchyni, ma uz trochu prekvapilo. Kedze aj tak treba separovat odpad do 7 roznych kategorii, sackovy system mi zatial funguje. Flase samozrejme beriem spat do samosky, daju mi za ne par centov.

Zidovske tyzdne

Prave skoncil tyzden zidovskeho divadla a hudby. Ja som si z bohatej ponuky vybral jeden z menej financne narocnych koncertov. Odohraval sa v budove zidovskej komunity, oproti synagoge. Toto je synagoga a vstup do nej, dnu sa ist nedalo, aj ked bola nedela, alebo prave preto? :-)

Aj ked som prisiel dost zavcasu, prve rady uz boli obsadene. Nie ze by na stolickach niekto sedel, boli tam rozlozene kabaty, tasky, rukavice a tak a kedze sme v kultivovanom Nemecku, neslusi sa trochu posunut kabat a sadnut si tak ci tak. Ked uz bola sala plna - a predne rady stale volne - napochodovala brigada stareniek a kazda by sa kludne mohla volat Golda Meir, samozrejme obsadili cestny predny rad.
Ucinkoval miestny spevokol zo synagogy a orchester konzervatoristov z Drazdan. Hraci boli super, bavili sa, hadzali vselijake kusky z Fidlikanta na streche, zidovske klasiky prerobene pre orchester. Naladu doplnal dirigent, ktory sa nam sem tam prihovoril, tiez v zidovskom style:
zacal ako inac vtipom
Rabin: Chaim, tvoj syn je velky hriesnik, vzdy ked moze dava si bravcove a okrem toho bozkava kazde dievca co stretne.
Chaim: Viem, rebe, moj syn je meschuge.
Rabin: Nie je, meschuge by bol, keby bozkaval bravcove.

A tak dale. Zbor bol tiez v pohode, ale stali daleko od seba a podla mna sa velmi jednotlive spevacky nepoculi. Vrchol vecera bol jeden solista, ktory bol solistom asi len preto, ze vie hebrejsky...

Ale sala bola plna, ludia tlieskali, spevaci a muzikanti boli veseli, bol to velmi uspesny kulturny zaver tohto vikendu.

sobotna prechadzka II

V sobotu som sa vybral trochu prejst, nechcelo sa mi len sediet v izbe, aj ked pocasie bolo na nic. Ako som prechadzal jednym mostom na "novu" stranu, odfotil som typicku drazdansku panoramu, v popredi akademia umenia a za nou obnoveny kostol Frauenkirche.


Za ciel som si zvolil trznicu, ktoru tiez nedavno renovovali. Neda sa povedat, ze by to bola nejaka spektakularna zalezitost, ale nakupujucim hrala do rytmu kapela z Usti nad Labem "Albi, brass and banjo band". V okruhu 70 metrov od kapely sa nedalo nakupovat kvoli hluku, clovek nepocul kolko ma platit, tak radsej nezaplatil nic, ale na druhej strane robili celkom prijemnu atmosferu 20 - 30tych rokov.


Potom ma moj "špacír" zaviedol az k Technickej Univerzite (ja som na HTW) - rozdiel medzi nimi je asi taky, ze my sme asi 10krat mensia skola, sme mladsia skola, nie sme univerzita, nemame doktorandske studium, mame menej zdrojov... ale mame novsiu kniznicu (este nema rok). Takto by vyzeral moj dekanat, keby UK mala zmluvu s TU a nie s HTW:

V celom okoli TU je obrovsky areal, vela budov, parkov, laviciek - ale stale mi bol v patach nejaky straznik, kedze bola sobota, presiel som si to len rychlym krokom.
Apropos straznik, po celom meste boli obrnene auta, vodne dela, vojaci a policajti v prilbach, vrtulnik vo vzduchu - hlavne pri stanici. Pomyslel som si, ze asi prevazaju nejakych vaznov, alebo co, ale to bol len obycajny ligovy zapas v sobotu a ozbrojene zlozky zabezpecovali hostujucim fanusikom bezpecny odchod... Aj to je Nemecko. Tychto ludi som radsej nefotil, ale najviac sa mi pacili asi 4ia, ktori mali zlte vesty a na nich napisane "Konflikt Management"

Investigativna reportaz - Cinania oslavuju

Do dopisania prace na medzinarodny marketing mi uz chyba len jeden, dva odstavce, ale vplyva na mna vela rusivych elementov, vseobecna unava, lebo je piatok, ze sme boli v muzeu a vela chodili, ze tu maju vedla cinania bujaru zabavu. Nemaju to vo zvyku, vacsinou maju v izbach ticho, zamykaju za sebou, ked vojdu dnu.

Rozhodol som sa tomu prist na koren. Takyto pohlad sa mi naskytol na chodbe:

Ja som naratal 15 parov, s domacou to je 16 ludi, poviem vam, to sa blizi limitnej hodnote tej izby. Dobrych ludi sa vsade vela zmesti (Cinanov asi este raz tolko)

S vecierkom to zobrali vazne, na sporaku sa pripravuje nieco z chutnej azijskej kuchyne. K hrncu len jedna poznamka - neviem ci by to nam (16tim europanom) stacilo...


Vsimol som si vsak, ze jedna ina cinanka, z inej izby na nasom poschodi, sa zuru neucastni. Vosla do svojej izby a obligatne za sebou zamkla - asi je z Hong Kongu a oni z pevninskej ciny, alebo opacne a nebavia sa spolu, alebo len pise pracu z marketingu.

MHD help desk

Vcera vecer som ako inokedy stal na zastavke elektricky, trochu nervozny, ze nestiham na lazagnovu party so skupinkou z kostola. Tu ku mne pristupil Velky Nemec a hovori,

VN: Prosim vas, ste odtialto?
ja: hmm, v zasade ano, preco?
VN: Mame tu nastupit na 3ku, ale nevidime tu zastavku.
ja: To musite ist tu za roh - a ktorym smerom idete, do Noveho Mesta, alebo ku stanici?
VN: Asi do Noveho...
ja: no tak to musite nasadnut na tamten smer ako tam vidno tie velke hodiny.
VN: Hmm, no, chceme sa dostat do Elbeparku.
ja: Jaj, tak to mate potom lepsie, ked tu chytite 4ku, vystupite na Pragerstrasse, prejdete si kusok k Altmarktgalerie a nastupite na 9ku, ta vas zoberie priamo tam.

Vysvetleni je mnoho: v Drazdanoch maju prehladny system, uz som tu dost dlho, nahodou sa trafili do mojej oblasti, alebo len vela jazdim elektrickou. Cestou na tie lazagne som premyslal, ze by som sa mohol zamestnat ako zastavkovy informator - su tu totiz taki, nestoja sice vsade, ale maju zlte bundy a clovek sa ich moze spytat ako sa kam dostane, no stat cely den na dazdi a cakat, kym sa ma niekto nieco opyta, nic moc.

Berlinske medvede

K Berlinu patria medvede - mi napadlo, ze Slovensko by im mohlo par predat, zive tu nemaju, preto tu maju len taketo vacsie ci mensie nahrady.

Ospravedlnte velkost fotografii, nie som autorom tychto snimok:

(vsimnite si medvedika, ktory haji slovenske farby - cesky medved na vystave nebol - HAHA)

Blbiny

V Berline sme aj trochu blbli - sice nas nasa ceska kamaratka odfotila, ale mala dost poznamok o tom, aki sme blazni.

To je geodet Petr, inac ideovy vodca zatahu na Berlin, a ja...

Berlínsky múr

V patici (2 slovaci, 3 cesi) sme sa v sobotu rozhodli odhalit co najviac tajov Berlina. Ako by to bolo, keby som nevenoval najviac priestoru neslavne znamemu muru.

Pohlad z vychodnej strany

A po tych rokoch je na tom zapade este stale krajsie.


Priezor do slobody.


Pred 20 rokmi nemozne, na mnohych miestach burlivo prerazene panely.


Toto je hranicny prechod medzi Americkou a Vychodonemeckou castou, Checkpoint Charlie. Pri tejto budke sa nachadza aj muzeum berlinskeho muru. Je to v zasade muzeum venovane hlavne muru, jeho obetiam (respektive obetiam komunistickych vojakov), ale aj revoluciam v ramci celeho vychodneho bloku. Bol som prijemne prekvapeny, ze aj Ceskoslovensku venovali polovicu jednej miestnosti a popisali udalosti Zamatovej a ine - samozrejme nechybala fotka chlapika v pyzame, co stoji pred ruskym tankom na safku.



V zasade vsak po berlinskom mure ostala len plocha na viac, ci mene, vtipne grafiti, alebo len decentna spomienkova kolajnica. Budme vdacni aj za to, ked niektore krajiny maju premierov, ktori nevedia co zvlastne sa v roku 89 udialo.

Berlin - kadečo

Jedna z berlinskych dominant Brandenburska brana, som vsak sklamany, ze ju obstavali novymi budovami (nie je zachytene) a uz vobec neposobi tak dominantne, ja som ju odfotil tak, aby posobila silne :-)

Berlin je prudko moderne mesto, ako vidno z tohto letmeho pohladu, vlavo vidno dalsie parlamentne kancelarie, v dialke televiznu vez a podobne.

Bol som prekvapeny, ze pomnik holocaustu dostal taky obrovsky priestor, vystavali tu na jednom namesti taketo betonove bloky, rozne vysoke s nazvom "zidovske mesto", aj ked je prikazane pohybovat sa tam krokom a v tichosti, deti (casto aj dospeli) vyuzivaju priestor ako bludisko a miesto na nahanacku.

Navstivili sme aj olympijsky stadion, sportovu pychu nemecka. Aj hitlerovske nemecko udrziavalo isty kult tela a ariskej fyzickej zdatnosti, preto tento komplex ma skutocne stedre pristupove moznosti, miesto na parkovanie, atd., atd. Zmesti sa sem 80 000 ludi.

A maju tam krasny travnik.

Zmiesane vnemy z Berlina - hyper moderne centraly Oplu, Mercedesu, Bayeru, ale aj statne divadlo

Berlin - Bundestag (parlament)

Prakticky celu sobotu som stravil so skupinou z ceskej univerzity v Berline, pobehali sme toho vela a pocasie nam napriek predpovedi prialo. Ponukam vam niekolko pohladov na nemecke hlavne mesto, s obcasnymi poznamkami autora.

Nebudem vas nudit vysvetlovanim nemeckeho parlamentneho systemu, ale v budove parlamentu maju vstup zadarmo, pricom na streche je velka sklenena kupola, z ktorej pekne vidno. Kedze rad ludi na volny vstup bol adekvatny tomu, ze to je zadarmo...

dostali sme sa dnu az vecer, ale aj to stalo za to - parlamentne kresla pod nami a nocny Berlin okolo.

Úniky

Ked som sa pred 3 tyzdnami balil, na hnede obaly s flautami som hladel trochu skepticky. Hlavou mi bezalo: Co si tam budem vypiskovat? Len tak sam, ved to je o nicom. Vsak ani doma si nehram sam pre seba casto. Nepokon som tam tie dve flauty vhodil, pri tych 50 kg, co mala moja prirucna batozina, sa dve umelohmotne trubice zvezu.

Sopraninovu flautu (to je taka velmi velmi mala) som si bral aj zo vznesenejsich dovodov, ako len si zapiskat. Tuto flauticku som totiz dostal od Slavky k promociam, hra na nej ma preto dokaze rozptylit este viac.

Tieto dva dni som zrazu mal volne vecery (v pondelok bola Erazmus party, v utorok som hral Osadnikov, v stredu bola mladez) a ked ma omrzelo lustit 3-riadkove nemecke exaktne vyrazy, zavrel som napinavy trhak z oblasti medzinarodneho marketingu a usiel som.

Moj unik nebol velmi aktivny, hoci pohyb by sa mi zisiel. Usiel som tak, ze som si nasadil sluchatka, pustil cechomor, pomaly rozbalil obe flauty a hral. Neviem, kedy a ci vobec mi za to niekto zaplati, ale uz som hral s Cechomorom, so Spiritual Kvintetom, s Elvisom, alebo Beatles, Luisom Armstrongom a mnohymi dalsimi, z ktorych niektori zomreli skor ako som sa narodil, alebo vedel povedat slovo flauta.

Dnes bol moj flautovy unik fokusovanejsi (aby som ucinil Marketerom zadost), zameral som sa na hity nasho Krestanskeho spevnika z Cukrovej. Prechadzal som z piesne do piesne, z melodie do melodie. Pri piesni Preslavny Boh som sa dostal aj cez komplikovanu pasaz "z bytosti celej obdivu znie ton", neviem na kolky krat, ale som rad, ze ma nepoculi Danelovci, alebo ini z ctenych kantorov.

Tak ja idem a mozno vam zase na chvilu ujdem!

nemecky lepsie ako anglicky

Nebudem patrit medzi tych, ktori vychvaluju zahranicne univerzity do nebies a na nase len kydaju. Keby som tak robil, bolo by to prinajmensom pochybne. Profesorske kapacity v Drazdanoch zatial neprekvapili a ak, tak len zaporne - aktivna Ruska uz nebude aktivna, lebo sa zabuda hlasit predtym, ako by nieco chcela povedat a cely kolektiv bol trochu zaskoceny, ked sme mali odpovedat na otazky s tym, ze odpovede boli jasne a na tabuli. Kazdemu je trapne sa prihlasit a povedat cisielko z tabule a profesorka si mysli, ze tomu vobec nerozumieme. Ale je to fajn, pomaly sme sa rozbehli.
Dnes sme riesili v skupinke pripadovu studiu, bola v anglictine a po par vetach typu:
- Aber dann ist the portfolio value hoeher!
- Dass kann man nicht so discounting, it is a futurity.
....sme zvolili za pracovny jazyk anglictinu. Reakcia jednej spoluziacky bola celkom prijemnym spestrenim casu, ktory sme stravili nad financnymi vykazmi:
"Ja ti lepsie rozumiem ked hovoris po nemecky, vtedy hovoris pomaly a jednoducho, teraz (anglicky pozn.aut.) hovoris rychlo a komplikovane."
Tak sme si to rychlo a komplikovane rozdelili, rozlucili sa a tak skoncil vyucbovy den. Normalny den este nekonci, lebo o 7ej idem k Joachimovi hrat tych osadnikov. Budem pri stole jediny slovak, takze ked aj nevyhram v hre, aspon par slovicok sa na mna dnes vecer nalepi :-)

Zabehavanie

Pomaly ale isto sa dostavam do zrozumitelnejsich kolaji. Viem kedy mam vyrazit z domu aby som prisiel na cas do skoly, ci do kostola. Viem kde a kedy mam byt a koho tam stretnem za aj pred katedrou. Viem kedy mam cas rano na sprchu a kedy nie, viem americkym turistom povedat ako sa dostanu k vlakovej stanici.

Zachytit a pochopit zaplavu informacii, instrukcii a doporuceni je niekedy velmi narocne, zvlast v cudzom jazyku. O to lepsi pocit som mal, ked som dnes poradil svojej nemeckej spoluziacke ohladom zadani, ktore sme dostali. Behal som totiz po kniznici s laptopom v rukach a chytal wifi signal, ktory som inac vobec nenasiel (asi mam nieco s wifi drivrami, alebo co...), spoluziacka sedela a citala si z jednej predpisanej knihy, celkom spravne 19tu kapitolu. Pristavil som sa pri nej a zacala sa mi ponosovat, ze toho je dost vela a este tie uvahove otazky k tomu...Hmm, zamyslel som sa. Ale ved mi nemame odpovedat na ziadne otazky, len vyklikat jeden online test. Nechcela mi verit, potom si to overila a prestala riesit uvahove otazky. Nemas za co, Nicol.

Na vysokej skole sa clovek v zasade uci citat a pisat, zvlast ked ma tu cest studovat humanitne vedy. Tak zatial vyzeraju mnohe nase hodiny. Na jednej chcu americke citacie, lebo su jednoduchsie, na dalsej klasicke, lebo je to prehladnejsie. Na inom predmete nam vysvetlovali, ze najprv si mame veci preletiet rychlo a potom precitat znovu a pozornejsie. Inde venoval vyucujci asi 25 minut tomu, ako vyzeraju zle prezentacie v powerpointe. Vsetko skvele rady a usmernenia, ale este sme sa nedostali k obsahu jednotlivym predmetov, nevadi zrejme k tomu dojdeme samostudiom, ved mame predsa krasne ukazkovo vypisanu povinnu literaturu, este aj s ISBN cislom.

Aj medzi ludmi z mladeze v B19 postupne spoznavam jednotlivych ludi. Joachim ma pozval zajtra hrat spolocenske hry, respektive jednu, osadnikov. Niektori vedia o com je rec, budem si musiet do zajtra zopakovat, ako sa po nemecky povedia ovce, obilie, drevo, kamen, tehla... :-)

Dnes som stravil par hodin s Misom, ktoreho som spominal predtym. On tu akoze pracuje na nejakom informatickom projekte, ale nedari sa mu stretavat so svojimi projektovymi veducimi. Okrem toho velmi na predmety nechodi, lebo nevie nemecky, ale chodi na nemcinu. Tak sa chvilu pozeral na moj laptop, ze preco nevidi tu wifi siet a boli sme sa prejst po meste, kde sme videli jedneho roma co hral slovenske ludovky -mozno nie cisto slovenske, ale hral urcite melodiu piesne "A ja taka carna"- a 5-poschodove knihkupectvo, kde sa da stravit aj cely tyzden prezeranim knih.

sobotna prechadzka

Dnes som si povedal, ze kedze je este relativne pekne, pojdem sa povozit na parkovom vlaciku. Nechodi vsak velmi casto a 40 minut sa mi nechcelo cakat na jazdu...

Tak som sa presuval po parku po vlastnych, ale vlacikom by sa nedalo pekne sustat na listoch.
Neviem ci to vidno, ale tento strom mal zelene, zlte, hnede aj cervene listy naraz.

z okna

Jesen je uz v mnohych pripadoch v plnom sate, pohlad z mojho okna: