Zabehavanie

Pomaly ale isto sa dostavam do zrozumitelnejsich kolaji. Viem kedy mam vyrazit z domu aby som prisiel na cas do skoly, ci do kostola. Viem kde a kedy mam byt a koho tam stretnem za aj pred katedrou. Viem kedy mam cas rano na sprchu a kedy nie, viem americkym turistom povedat ako sa dostanu k vlakovej stanici.

Zachytit a pochopit zaplavu informacii, instrukcii a doporuceni je niekedy velmi narocne, zvlast v cudzom jazyku. O to lepsi pocit som mal, ked som dnes poradil svojej nemeckej spoluziacke ohladom zadani, ktore sme dostali. Behal som totiz po kniznici s laptopom v rukach a chytal wifi signal, ktory som inac vobec nenasiel (asi mam nieco s wifi drivrami, alebo co...), spoluziacka sedela a citala si z jednej predpisanej knihy, celkom spravne 19tu kapitolu. Pristavil som sa pri nej a zacala sa mi ponosovat, ze toho je dost vela a este tie uvahove otazky k tomu...Hmm, zamyslel som sa. Ale ved mi nemame odpovedat na ziadne otazky, len vyklikat jeden online test. Nechcela mi verit, potom si to overila a prestala riesit uvahove otazky. Nemas za co, Nicol.

Na vysokej skole sa clovek v zasade uci citat a pisat, zvlast ked ma tu cest studovat humanitne vedy. Tak zatial vyzeraju mnohe nase hodiny. Na jednej chcu americke citacie, lebo su jednoduchsie, na dalsej klasicke, lebo je to prehladnejsie. Na inom predmete nam vysvetlovali, ze najprv si mame veci preletiet rychlo a potom precitat znovu a pozornejsie. Inde venoval vyucujci asi 25 minut tomu, ako vyzeraju zle prezentacie v powerpointe. Vsetko skvele rady a usmernenia, ale este sme sa nedostali k obsahu jednotlivym predmetov, nevadi zrejme k tomu dojdeme samostudiom, ved mame predsa krasne ukazkovo vypisanu povinnu literaturu, este aj s ISBN cislom.

Aj medzi ludmi z mladeze v B19 postupne spoznavam jednotlivych ludi. Joachim ma pozval zajtra hrat spolocenske hry, respektive jednu, osadnikov. Niektori vedia o com je rec, budem si musiet do zajtra zopakovat, ako sa po nemecky povedia ovce, obilie, drevo, kamen, tehla... :-)

Dnes som stravil par hodin s Misom, ktoreho som spominal predtym. On tu akoze pracuje na nejakom informatickom projekte, ale nedari sa mu stretavat so svojimi projektovymi veducimi. Okrem toho velmi na predmety nechodi, lebo nevie nemecky, ale chodi na nemcinu. Tak sa chvilu pozeral na moj laptop, ze preco nevidi tu wifi siet a boli sme sa prejst po meste, kde sme videli jedneho roma co hral slovenske ludovky -mozno nie cisto slovenske, ale hral urcite melodiu piesne "A ja taka carna"- a 5-poschodove knihkupectvo, kde sa da stravit aj cely tyzden prezeranim knih.