Úniky

Ked som sa pred 3 tyzdnami balil, na hnede obaly s flautami som hladel trochu skepticky. Hlavou mi bezalo: Co si tam budem vypiskovat? Len tak sam, ved to je o nicom. Vsak ani doma si nehram sam pre seba casto. Nepokon som tam tie dve flauty vhodil, pri tych 50 kg, co mala moja prirucna batozina, sa dve umelohmotne trubice zvezu.

Sopraninovu flautu (to je taka velmi velmi mala) som si bral aj zo vznesenejsich dovodov, ako len si zapiskat. Tuto flauticku som totiz dostal od Slavky k promociam, hra na nej ma preto dokaze rozptylit este viac.

Tieto dva dni som zrazu mal volne vecery (v pondelok bola Erazmus party, v utorok som hral Osadnikov, v stredu bola mladez) a ked ma omrzelo lustit 3-riadkove nemecke exaktne vyrazy, zavrel som napinavy trhak z oblasti medzinarodneho marketingu a usiel som.

Moj unik nebol velmi aktivny, hoci pohyb by sa mi zisiel. Usiel som tak, ze som si nasadil sluchatka, pustil cechomor, pomaly rozbalil obe flauty a hral. Neviem, kedy a ci vobec mi za to niekto zaplati, ale uz som hral s Cechomorom, so Spiritual Kvintetom, s Elvisom, alebo Beatles, Luisom Armstrongom a mnohymi dalsimi, z ktorych niektori zomreli skor ako som sa narodil, alebo vedel povedat slovo flauta.

Dnes bol moj flautovy unik fokusovanejsi (aby som ucinil Marketerom zadost), zameral som sa na hity nasho Krestanskeho spevnika z Cukrovej. Prechadzal som z piesne do piesne, z melodie do melodie. Pri piesni Preslavny Boh som sa dostal aj cez komplikovanu pasaz "z bytosti celej obdivu znie ton", neviem na kolky krat, ale som rad, ze ma nepoculi Danelovci, alebo ini z ctenych kantorov.

Tak ja idem a mozno vam zase na chvilu ujdem!