Matine? Dakujem, nie!

Ako som uz avizoval, rozhodli sme sa navstivit bajnu Semperovu operu - uz jej samotna budova stoji za to, tak sme sa celkom tesili. Minimalne ja.




Musim sa priznat, ze som sa velmi aktivne do procesu vyberu predstavenia nezapojil. Vladka mi povedala, ze pojde o nejaku predpremieru za lacny peniaz, doobeda, ze bude zabava, trochu kultury... hovorim si, preco nie.


K opere som prisiel prvy - rozhodol som sa teda kupit listky:
"Dobry den," vravim panicke v kase, "poprosim vas 3 listky na predstavenie o 11ej."
(panicka sa na mna zamyslene zahladela) "Myslite matiné?"
"Hmm, no asi ano."
"Nech sa paci, jeden listok 2,50 €, ale to sa nehra tu, to je vedla na cvicnom javisku."
S usmevom som prijal listky aj informaciu o cvicnom javisku - kvalitne predstavenie predsa mozeme zhliadnut aj na ulici...

Pockal som na svojich dvoch kulturnych atašé...

Presunuli sme sa "za roh", k cvicnemu javisku. Ked som videl tu telocvicnu, tak som sa uz zacal trochu obavat. Stoliciek tam bolo tak pre 100 ludi maximum, nastastie tam stal klavir, reku, snad daco zahraju. Okrem toho bola na javisku (na palubovke) sedacka a 2 kresla. To mi tiez celkom nesedelo, kedze v opere malo ist o kralovnu Amazoniek a tu som si teda pri caji nevedel predstavit. Asi nejaka avantgarda.

Nas nepokoj umocnoval fakt, ze sme v hladisku vyrazne znizovali vekovy priemer. Okrem nas a este tak 3 ludi tam boli same biele hlavy.

No ked som videl ako sa na sedacku a kresla usadili 4 ludia normalne obleceni a jeden z nich mal taku tu dosku na papiere s klipsnou na vrchu, ako mavaju moderatori, prestal som sa obavat, mal som pocit ako sofer, ktory uz vidi, ze neubrzdi. Cakala nas hodinova debata O autorovi opery, O reziserovi, O autorovych sucasnikoch... Niektore momenty by nam aj prisli vtipne asi, keby sme mali doktorat z dejin hudby.

Ubity nezazivnymi monologmi som sa prepudil ked sa hudobny reziser presunul ku klaviru. Ten mi vsak zasadil poriadny uder tym, ze zahral len par akordov a vysvetloval tie zaujimave momenty z harmonickeho pohladu, ktore si urcite mame vsimnut potom, ked na operu pojdeme.

Sumar: Zazili sme interaktivny, 3 D, vykladovy slovnik. Zadali sme heslo "matiné", zaplatili a potom sme uvideli, co v skutocnosti matine znamena. Matine je podujatie pre cloveka, ktory rozhodne pojde neskor aj na samotnu operu, ale neda 2,50 za program, ale radsej si odsedi hodinu, kde tvorcovia operu predstavia.

Sluzi im ku cti, ze to fakt bola len hodina.

sobotna prechadzka III

Je predo mnou uz len jeden vyucbovy tyzden a v nom len jedna prezentacia o rozvojovych krajinach a o tom ze preco sa niektore rozvijaju lepsie a niektore horsie... a potom uz len par skusok a domov!

Dnes je dalsi pekny den, cely tyzden bolo pekne. Sobotne doobedie ako stvorene na prechadzku mestom a jeho mnohymi zakutiami:



Okrem toho, ze mi samozrejme chybala moja prechadzkova partnerka, som zrejme vyzeral trochu divne, ked som sa fotil na samospust, ale aspon ma mozete vidiet.



Drazdany sa stali kralovskym a bohatym mestom hlavne ked tu sidlil sasky kral Augustus Silny.
To je on...

Bol taky silny, ze raz chytil toto zabradlie a vytlacil tam palcom takuto priehlbinu. ...vraj, ja o tom dost pochybujem, jednak ze by tak stlacil to zelezo, a po druhe, ze by tam to zabradlie stalo dodnes.



Kroky ma zaviedli na namestie pred Frauenkirche. Na tomto namasti je dost velka konkurencia, v jednom rohu miestny velikan moci - uz spominany miesizelezo Augustus (vlavo) a v druhom rohu, vhodne umiestneny pri kostole, tiez viac menej miestny velikan myslienok - Martin.



Ozajstna konkurencia:

Miestna pikoska:

Neviem ako sa ten pan vola, ale hadam kazdy den stoji s velkou komunistickou vlajkou pred najvacsim obchodakom, v ruke ma par zozltnutych kniziek a vykrikuje: "komunistische Literatur!" Niekedy sa pri nom dakto zastavi a vedie s nim debatu, ja sa cudujem ze mu niekto este nestrelil za takuto propagandu ...hm a mozno mu aj.

Aj ked sa moj pobyt uz citelne krati, je predo mnou este bezmala mesiac. Prispevkov na tejto stranke uz bude pomenej, nakolko pisat o tom ako sedim za pocitacom a pisem, alebo klikam sa mi nezda az take napinave - ak ma vsak daco napadne, tak sa ozvem.

Zajtra napriklad idem do opery, ani neviem presne na co, len ze to je lacna predpremiera v case, ktory nie je lakavy (11.00), ale preco by clovek nesiel aspon raz do chyrnej Semperoper.

Lipsko

No ahojte,

niektorych sklamem a napriek ich predpovediam znovu vzkriesim tento vestnik. Prvy tyzden v novom roku ubehol ako voda a okrem skoly ho nepoznacilo nic zaujimave okrem navstevy kina, vyber filmu bol trochu omyl - film bol nemecky...

No podme k nadpisu. O niekolko tyzdnov tento kut sveta opustim a ako by to bolo, keby som nenavstivil znamu metropolu Lipsko. Inac, preco volame mesto ako krajinu??

Mozno bolo pre nejakeho nasho predka to mesto Leipzig take velke, ze si myslel ze to je cela oblast. No, ale co by sme chceli ked najvacsi cestovatelia medzi nasimi predkami boli drotari.

Dost na tom, ze sme sa s Petrom a Vladimirov rozhodli toto mesto v sobotu navstivit. Pocas tyzdna sme sa snazili popytat znamych a hlavne nemcov, co by sme si tam tak mohli pozriet.

odbocenie prof. Wald

prof. Wald je z Lipska, ale najprv o inom. V jednej ucebni mame klavir. Na Slovensku by bol urcite zamknuty a kluc strateny, tu je ten klavir otvoreny. Pocas jednej prestavky som si tam tak trochu brnkal - v tom do triedy nakukol Wald a vravi:

"To bolo jasne, aj na klaviri viete hrat. Vedel som to, bud nejaky student z vychodnej Europy, alebo Ruska."

ja: "hah, ale..."

Wald: "Nie, nie, ja som vedel ze to nebude nemecky student!"

A odisiel, nestihol som mu povedat, ze na klaviri viem zahrat 3 melodie, ze lavu ruku pouzijem na jeden z 20 tonov. Nevadi, mozno mi to pomoze pri ustnej skuske.

Neskor som sa ho pytal co by sme mali vidiet v Lipsku. Na to povedal ze tam nie je nic moc a ze sme sa mali ozvat skor, ze by nas bol zavolal na kavu. Je velmi mily.

odbocenie prof. Wald

Tak som sa v sobotu rano vychytil na nejaku z elektriciek - a tu pomocka pre ludi, co maju problem citat rozpis na papieri. No ale treba priznat, ze to je pohodlnejsie ako odratavat podla hodiniek.

Nasadli sme na vlak a po necelych 2 hodinach sme dorazili do najvacsej hlavovej stanice v Europe. (pre tych co nevedia co je hlavova stanica - to je taka, kde kolajnice len koncia)

Tieto tetky z bronzu ci z coho nie su vobec dolezite, ale dala sa tam dobre postavit samospust. Na fotografii zlava: Petr Dobes, Ja, Vladimira Podrazilova

K pamatniku Napoleonovej porazky sa nam najprv nechcelo, ale stalo to za to, tato 90 metrova, vyse 100-rocna dominanta nas celkom milo prekvapila

Dlho som nevedel prist na to, co mi tento palac vitazstva pripomina, doslo mi ze to je ako Gondorske pevnosti v Panovi prstenov od Tolkiena. A tu som aj ja, na vrchole Lipska, pri dalekohlade, za ktory si nikto nikdy nezaplati. Videli ste niekoho ze by tie automatove dalekohlady pouzil?

Pri nohach Wolfganga Goetheho, co je vsak zaujimavejsie je budova za nim. Sidlila tam totiz prva burza cennych papierov v Nemecku.

Chceli sme sa odfotit hlavne s Bachom, tu vidite velke sklamane Petra a Vladky, ked sme objavili, ze najstarsiu Bachovu sochu zadebnili kvoli zime, ale nechali mu pekny priezor, takze ON von vidi.

Nastastie sme ho potom nasli aj inde, zrejme z lepsieho materialu. Johan Sebastian Bach ma pre mna asi vacsiu hodnotu ako Goethe, dali sme fotak nahodnej okoloiducej a takto nas prosim pekne odfotila pred Bachovou sochou.... mali sme skor na mysli nieco ako ta druha fotka plus postavicky.

A kedze sme v neznamom meste, tak treba vzdy spravit daco, co by clovek doma nikdy nespravil. Postavit sa na fontanu, alebo pocuvat hudbu vo vestibule vo filharmonii ked sa na vas straznik skaredo pozera.