Lipsko

No ahojte,

niektorych sklamem a napriek ich predpovediam znovu vzkriesim tento vestnik. Prvy tyzden v novom roku ubehol ako voda a okrem skoly ho nepoznacilo nic zaujimave okrem navstevy kina, vyber filmu bol trochu omyl - film bol nemecky...

No podme k nadpisu. O niekolko tyzdnov tento kut sveta opustim a ako by to bolo, keby som nenavstivil znamu metropolu Lipsko. Inac, preco volame mesto ako krajinu??

Mozno bolo pre nejakeho nasho predka to mesto Leipzig take velke, ze si myslel ze to je cela oblast. No, ale co by sme chceli ked najvacsi cestovatelia medzi nasimi predkami boli drotari.

Dost na tom, ze sme sa s Petrom a Vladimirov rozhodli toto mesto v sobotu navstivit. Pocas tyzdna sme sa snazili popytat znamych a hlavne nemcov, co by sme si tam tak mohli pozriet.

odbocenie prof. Wald

prof. Wald je z Lipska, ale najprv o inom. V jednej ucebni mame klavir. Na Slovensku by bol urcite zamknuty a kluc strateny, tu je ten klavir otvoreny. Pocas jednej prestavky som si tam tak trochu brnkal - v tom do triedy nakukol Wald a vravi:

"To bolo jasne, aj na klaviri viete hrat. Vedel som to, bud nejaky student z vychodnej Europy, alebo Ruska."

ja: "hah, ale..."

Wald: "Nie, nie, ja som vedel ze to nebude nemecky student!"

A odisiel, nestihol som mu povedat, ze na klaviri viem zahrat 3 melodie, ze lavu ruku pouzijem na jeden z 20 tonov. Nevadi, mozno mi to pomoze pri ustnej skuske.

Neskor som sa ho pytal co by sme mali vidiet v Lipsku. Na to povedal ze tam nie je nic moc a ze sme sa mali ozvat skor, ze by nas bol zavolal na kavu. Je velmi mily.

odbocenie prof. Wald

Tak som sa v sobotu rano vychytil na nejaku z elektriciek - a tu pomocka pre ludi, co maju problem citat rozpis na papieri. No ale treba priznat, ze to je pohodlnejsie ako odratavat podla hodiniek.

Nasadli sme na vlak a po necelych 2 hodinach sme dorazili do najvacsej hlavovej stanice v Europe. (pre tych co nevedia co je hlavova stanica - to je taka, kde kolajnice len koncia)

Tieto tetky z bronzu ci z coho nie su vobec dolezite, ale dala sa tam dobre postavit samospust. Na fotografii zlava: Petr Dobes, Ja, Vladimira Podrazilova

K pamatniku Napoleonovej porazky sa nam najprv nechcelo, ale stalo to za to, tato 90 metrova, vyse 100-rocna dominanta nas celkom milo prekvapila

Dlho som nevedel prist na to, co mi tento palac vitazstva pripomina, doslo mi ze to je ako Gondorske pevnosti v Panovi prstenov od Tolkiena. A tu som aj ja, na vrchole Lipska, pri dalekohlade, za ktory si nikto nikdy nezaplati. Videli ste niekoho ze by tie automatove dalekohlady pouzil?

Pri nohach Wolfganga Goetheho, co je vsak zaujimavejsie je budova za nim. Sidlila tam totiz prva burza cennych papierov v Nemecku.

Chceli sme sa odfotit hlavne s Bachom, tu vidite velke sklamane Petra a Vladky, ked sme objavili, ze najstarsiu Bachovu sochu zadebnili kvoli zime, ale nechali mu pekny priezor, takze ON von vidi.

Nastastie sme ho potom nasli aj inde, zrejme z lepsieho materialu. Johan Sebastian Bach ma pre mna asi vacsiu hodnotu ako Goethe, dali sme fotak nahodnej okoloiducej a takto nas prosim pekne odfotila pred Bachovou sochou.... mali sme skor na mysli nieco ako ta druha fotka plus postavicky.

A kedze sme v neznamom meste, tak treba vzdy spravit daco, co by clovek doma nikdy nespravil. Postavit sa na fontanu, alebo pocuvat hudbu vo vestibule vo filharmonii ked sa na vas straznik skaredo pozera.