Na 1.12. som sa celkom tesil, nie sice tak ako na 20.12., ale predsa ma myslienky na dnesne doobedie dokazali zahriat pri srdci. Profesionalnemu sportu vela nedam a co som tu, tak ani tomu rekreacnemu. Preto som bol vo vytrzeni, ked ma par ludi z kostola zavolalo lyzovat. Ked som tuto pansku zabavu skonzultoval so svojou uctarnou v EU (na tento moj pobyt prispievate vy vsetci, danovi poplatnici EU), povedal som si, ze si jeden den lyzovania doprajem.
Z pociatku to vyzeralo zalostne, uz vo stvrtok prisiel odmak, dalo sa chodit bez capice bez toho, aby mi odmrzali usi (tie moje su trosku viac od tela ako je bezne...). Dnes rano to vyzeralo v uliciach tiez biedne, prsalo, normalny lejak. No nic, neprisiel mi ziadny mail, ze sa akcia rusi, tak som sa premoceny dostavil na miesto stretnutia. Lyziari vsak prisli v dobrej nalade (ziadny snowboardista! ha!) a tak sme vyrazili smerom k stredisku, ktoreho nazov neviem. Toto stredisko ale nie je podstatne, lebo tam prsalo a na zjazdovke bol hnusny tazky sneh, zhodnotili sme, ze to nie je najvhodnejsie pre nasich 3 zaciatocnikov.
Rozhodlo sa, ze pojdeme o kusok dalej, do Rehefeldu, kde je vraj vzdy o 2 stupne menej, ako inde... To sa mi nezdalo, ale nechcel som svojou lamanou nemcinou spomalovat rozhodovaci proces, co bolo dobre, lebo to rozhodnutie bolo skvele. V Rehefelde po dazdi ani chyru a lacnejsi vlek.
Bleskurychle som si vypozical lyze - vsetko musi byt raz prvykrat, zarmutok nad tym, ze nelyzujem na vlastnych vyvazil fakt, ze vypozicane lyze kvalitou radovo prevysovali moje vlastne...
Herman Meier na svahu...
...zjazdovka bola sice kratka, ale rozhodne nie nudna...
A tu sme vsetci, az na marvina, ktory je tzv. zemity lyziar a malokedy s nami drzal krok...
A na zaver povinna reklama pre sponzora, ten vedla mna je Friedeman a nemyslel som si, ze je az o tolko vyssi :-(
1 comment:
ja len dufam ze mas nejake slusne urazové poistenie :-O
Post a Comment