Sunday, November 25, 2007

dedinka Tharandt

V Nedelu sa neucim, nie z presvedcenia, vacsinou sa mi nechce, alebo mam hotove v sobotu. Tento tyzden mam pred sebou same skupinove prace a kedze sme si zatial nerozdelili, co kto bude robit, mal som volne poobedie. Medzi nami, neznasam tie teamove zadania - furt si len dohadovat kedy a kde sa stretneme, na toho mam len email, na ineho skype, kde nikdy nie je a tak dokola, otrava.

Dnes poobede nemal o vylet do nedalekej dedinky Tharandt zaujem nikto okrem mna a Petra (geodezia, nas dvorny odbornik na mapy a okolie). Nazov toho mestecka vzdy zabudnem, aj teraz som sa musel pozriet na Google-earth. Tato dedina nie je zaujimava absolutne nicim, aspon sa mi nezdala :-), ale aspon sme sa trochu prevetrali.

Nachadza sa tu mala ruina hradu, co je tu v okoli asi podmienka na statut obce.





Na hradnom kopceku je aj obligatny ECAV kostolik. Zaujimave bolo to, ze tabula s farskymi oznamami bola na zaciatku kopca - podla mna velmi prakticke, cirkevnici, ktori pamataju obe svetove vojny sa nemusia trepat hore ku kostolu, aby zistili, ze bohosluzba sa posuva na inu hodinu, alebo do kostola na opacnom konci dediny.


Takyto stlpik mozno najst prakticky vo vsetkych okolitych obciach. Najprv som sa tvaril ako zbehly macher - "to je urcite morovy stlp". Potom nam vsak neslo do hlavy, preco je na morovom stlpe napisane: Drazdany 3 hodiny, Berlin 43 hodin, zeby tu mapovali ako rychlo sa nakaza rozsirila do okolia? - nie -

Je to postarsky stlp, co naznacuju tradicne postarske trubky. Posol sa tu mohol pristavit a pozriet kolko hodin mu to potrva tam ci onam. Kedze sme uz posluchacmi druheho stupna vysokej skoly, prisli sme na to, ze tie hodiny su tam uvedene pre pesieho posla.

(prisli sme na to takto: vedeli sme, ze do Berlina to je bezmala 220 km, podla tohto stlpu to trva 43 hodin, co je 5,1 a daco km/h, cize chodza)

Mne osobne bolo tych poslov luto, vidno ze uz v roku 1730 nebola sranda vypisat cestak. Aj tak by som rad videl toho chlapa, co slapal 43 hodin do Berlina.

Friday, November 23, 2007

Pohranicna zima

V stredu bol statny sviatok (den pokania a modlitby). Pekne pocasie som vyuzil na mensi vylet - s rovnakou partiou, ako sme boli v Berline. Rozmyslal som tuho, ci sa udialo pocas nasho vyletu nieco, co by mohlo na vasich tvarach vykuzlit usmev, alebo dokonca vyvolat smiech, no marne. Tak vam len ukazem ako nam bolo par kilometrov od ceskych hranic.

Ked sme vystupili z autobusu v Altenbergu a presli kusok za dedinu, mohli sme sa kochat krasnou zimnou krajinou.



Z vyrazu nasich tvari vidno, ze to nebola prechadzka ruzovou zahradou - este ze som si zbalil rukavice! (Zlava: ja, petr, lenka, lubos, veeelmi)



Vyuzili sme jeden nizsi kamenny smerovnik, aby sme sa vopchali do zaberu vsetci.

V zabere uz aj Vladka.


Ked v doline fukalo tak, ze sme skoro neudrzali vrecia na smeti v rukach, mozete si predstavit ako fukalo na tej rozhladni, dlhsie tam vydrzali iba tvrdi chlapi (lubos, petr, ja) a o kusok dlhsie este tvrdsi (petr a ... ha! mysleli ste si, ze som siel dole skor ako Lubos? NIE)
Povodny plan bol, ze sa pri vhodnej prilezitosti na tych vreciach spustime. Plan to bol pekny, ale nepodarilo sa nam najst sucasne vhodny kopec, sneh a zavetrie.


Uzimeni sme dosiahli ciel nasej vypravy - zabudnutu dedinku Bärenstein (ani medvede, ani vyraznejsi kamen sme vsak nevideli...) Co vsak bolo horsie, tato zabudnuta dedinka sama zabudla na to, ze sem-tam do nej niekto moze zavitat. Nenasli sme otvorenu ani jednu krcmu, kaviaren, bufet, alebo funkcny automat.
Aj tak sme sa museli pohnut dalej - Bärenstein je totiz jedna z tych dedin, ktora nema stanicu, ale pod nejaku "spada". Je to idealne miesto kam sa skryt pocas politickeho prenasledovania, vystupite na stanici, tam pre vas pride sedliak na voze, ktory neovlada svoj uradny jazyk, vezme vas este 40 minut cez potok, do kopca a cez les, potom este 20 minut peso a tam uz je Bärenstein.

Vyvetrani sme privitali teplo a pohodlie moderneho diesloveho vlacika (ste si mysleli, ze tam natiahli elektricku trat??)

Tuesday, November 20, 2007

zavan domova

Vcera som sa po prednaske ponahlal na intrak - mal som tam totiz jedno stretnutie. V ramci moznosti som si upratal - so starym potrhanym linoleom na podlahe vela neurobim a biele velke steny, sic' ciste, vyzeraju prazdne. Kvoli tejto milej navsteve som sa aj oholil, primerane upravil, pripravil sviecky, intimne osvetlenie,... vlastne co to trepem, prisiel ma pozriet jeden nie velmi znamy cestovatel po Europe, moj otec.

Vidno, ze doma moj blog citaju pozorne a nevinnu poznamku o afinite ku kofole si oco vysvetlil tak, ze mi ma doniest cely karton, tuto pozornost som vsak s radostou prijal, ako aj zasobu mineralok, parenic, salamy, ci makovnikov od mamy! Este som tu nemal taku plnu chladnicku. S ocom sme si dali chlapsku veceru - slovenske pecivo, nemecku salamu a slovenske papriky (oni su z juhu slovenska tipujem, ale pre politicke nepokoje nebudem cerit hladinu s madarskymi paprikami) k tomu sme si pustili Orpheus - ukrajinsky muzsky oktet, pohodovy vecer.

Na povazenie je fakt, ze vcera som mal vo svojej izbe vobec prvy krat navstevu. Inu osobu 2hy krat, kedze pri odovzdavani izby sem so mnou vosiel spravca pan Fuchs, ale odvtedy nikto :-). Strazim si svoje sukromie, aj ked s tymi oknami 50 metrov oproti sa o velkom sukromi hovorit neda - ak clovek nechce mat zastrete cely cas. S odhrnutymi zavesmi je to aspon fer, ja vidim k nim a oni ku mne. Ale kedze aj budova oproti je nieco ako internat, takto z dialky sa to aspon tak javi, nevidi tu clovek babky, ktore po uspesnej honbe za akciami v Kauflande opat zaujmu stanovisko pri svojej rozhladni a tvaria sa akoby nic.

Sunday, November 18, 2007

oslava narodenin

Martin Schmiedel ma pozval na oslavu svojich 28. narodenin. Je to jeden z veducich mladeznickej skupiny, kam chodim v stredu. Trochu ma tou pozvankou prekvapil, lebo nas pozval asi len 10 - asi ma chcel zatiahnut trochu do diania.

Mali sme sa dostavit na siedmu hodinu vecernu, adresu som si zapamatal, cislo domu 17. Pridem k zvoncekom a dumam: Vola sa Schtriesel, alebo Schmiedel? Hmm.. Aha, ved tu je M. Schtriesel, nakoniec ma vsak osvietilo - fotobunkove svetlo - a zazvonil som spravne.

Hovori sa, ze nemci su dochvilni. Preto som si povedal ze by som nemal meskat, zvonil som o 19.00. Bol som prvy. Martin ma privital a hned mi dal robotu - sulat 28 papierikov s vyrokmi do trubiciek a zalepit ich. Aj tak tam este nikto nebol, tak som sulal. K tym papierikom a vobec k celemu veceru, Martin vystudoval germanistiku, co vidno aj na jeho izbe (knihy ma v polickach v troch radoch a vacsinu na zemi) aj na style vecera.

Jeho priatelka pripravila chutnu paradajkovu omacku k cestovinam, takze sme sa najedli a potom bola viac, ci menej organizovana zabava. Kazdy sme si vytiahli jednu trubicku s citatom, precitali sme ich a ostatni hadali kto to mohol povedat - zabava hodna doktorandov filozofie. Potom jedna baba citala celkom vtipnu rozpravku.

Mna Martin poprosil, aby som predstavil svoj darcek - 28 slovenskych slovnych spojeni v nemcine s vysvetlenim. Nakoniec som z toho urobil malu sutaz, mali hadat co znamenaju vety typu: "Stoji ako svaty za dedinou", "Hladi ako tela na nove vrata" a pod. Najvacsi uspech malo: "Mas reci ako koza bobkov" a najvacsia debata bola okolo: "Blizsia kosela ako kabat", hlavne preto, ze pocas toho, ako som tento zvrat vysvetloval som sam seba ubezpecoval o jeho vyzname, pritom to cele islo v nemcine :-)
Potom nam zahrali 2ja ludia jednu scenku, ktora bola urcite pripravovana s laskou...
A pomedzi to vsetko sme si davali ovocny salat a ine pochutiny.

Nastastie som vacsinu ludi uz poznal, cize sme mali celkom pekny vecer - samozrejme, z toho co len tak medzi sebou suslali som rozumel 40, po jednom vine 55 percent. O jedenastej som sa rozlucil a cakal s Filipom v zime na elektricku, aspon som mal spolocnost.

Friday, November 16, 2007

Extrakurikularium

Aj ked sa to tak zda - asi skor mne, vam sa asi nema co zdat, netravim vsetok cas studujuc v hypermodernej kniznici, kde uz tyzden nefunguje automaticky system na vracanie knih.

Po prve, kazdy pondelok sa schadzam v skupine 10 - 12 chlapov, vekovy priemer 55, sadneme si do kruhu a vravime si, co kto nevypil uplynuly tyzden. To trva tak 5 minut a potom ideme spievat. Pre nedostatok tenorov ma minule povysili, no to je skor za trest, po hodine ma zacalo nejak ominat hrdlo. Jediny rozdiel oproti spevackemu telesu, kde som posobil doteraz, tkvie v tom, ze bas nie je mensinou. Ale aj tak je to jedno, vsetci dirigenti su rovnaki - Bas menej! alebo (Bässe, nicht so viel!)

Kazdu stredu chodim na mladeznicke stretnutie z kostola. Je to velmi mila skupina, a vidno ze maju skutocne za ciel zit svoj zivot podla Krista. Da sa tam dost lahko stratit v dave, alebo zapadnut - stretava sa ich takmer 40. Vrcholom spolocneho vecera je vecera, aspon pre mna, musim priznat. Jedinu chybu som nasiel v ich spevniku - obsahuje len 2 cernosske spiritualy a z toho jeden je Go Down Moses, co sa neda velmi spievat v skupine, lebo je to skor pre jedneho cloveka, ktory sa utrhne a spieva si svoje a ostatni obcas zarevu Let my people go!

Z casu na cas sa vyskytnu menej pravidelne udalosti, vylet do Prahy, vylety po Nemecku so slovanskymi bratmi zo zapadu, alebo ine. Napriklad zajtra ideme malovat klubovnu, no skor taky domcek, v ktorom sa schadza ta mladeznicka skupina - mali sme doniest nieco na malovanie, co doma mame. Donesiem dve ruky a roztrhnute sede rifle, ktore uz nastastie nie su potrebne. Teraz ma vsak napada, ze su roztrhane na intimnom mieste, tak neviem ci to mozem zobrat na taku akciu...
Okrem toho ma Martin, tiez z kostola, pozval na oslavu svojich 28ich narodenin. Vystudoval germanistiku a zerie jazyk ako taky, slovne hracky, spojenia, porekadla. Vzdy po mne chce aby som mu povedal nejake slovenske ustalene spojenie a co to znamena - napr.: Stat ako svaty za dedinou, neviem preco ma to prve napadlo, asi som si len bol isty clenmi slov "svaty" a "dedina". Ako pozvany na oslavu som dostal instrukcie ze mam doniest nieco co sa viaze s cislom 28, vyrobil som mu teda velmi kratky vyrazovy slovnik slovenskych slovnych spojeni v nemcine. Dufam, ze tu nemcinu bude brat s rezervou.

Vzdy cestou do skoly monitorujem ako napreduje stavba vianocnych trhov - je to tam dost velke, uz vidim, ze aj tam povedu sem tam moje extrakurikularne kroky, aj ked pochybujem ze tam budu mat riadnu cigansku s horcicou a cibulou...
Zdravim zasnezenu Bratislavu, ako cestari, zaskoceni?

Sunday, November 11, 2007

Misia "Stovezata"

Plan bol starostlivo zostavovany 6 tyzdnov, boli vybrati spickovi agenti, nemalo by dojst k zlyhaniu.

Sobota 10.11. 07, 22:00
Posledne prekontrolovanie vybavy, memorovanie zakladnych bodov planu, zrovnavanie casu, prejav naklonnosti pred spanim

Nedela 11.11. 07
4:45 Bratislava: Budik, rozbieha sa podakcia Slovenska strela

5:15 Bratislava: Elektricka c. 13 prichadza presne, Drazdany: Budik, podakcia Hauptbahnhof

5:50 Bratislava: Agentka S zaujala stanovisko v Slovenskej strele, informuje agenta A "vzduch cisty", Drazdany: Autobus pripraveny podla pokynov na nastupisti

6:25 Drazdany: Vodic autobusu zvlada ulohu skvele, ostatni cestujuci si myslia, ze je ozajstny, agent informuje agentku za pomoci technologie sms.

9:15 Praha Agent A vyuziva pozitivnu casovu diskrepanciu a rozhodne sa prekvapit agentku a dorazit na randezvous-point skor. Nieco nesedi, bezpecnostne zlozky na seba spyklenecky pozeraju. Zdvojene hliadky! Wilsonovo nadrazi informovali! Skusenejsia agentka S to vsak predpokladala a prisla na stanicu Holesovice - v rozpore s planom! Nepredpokladala vsak, ze na svojom mobilnom telefonnom pristroji nebude mat signal, agentura nezaplatila roaming. Agent bol nuteny odhalit svoju slovensku totoznost, nebol cas, bolo treba konat, kedze je skuseny v praci v terene, lahko na informaciach zistil, kde sa agentka moze nachadzat. Zamenil neoznacenu 5 eurovu bankovku, listok na metro tiez neoznacil, nevedel kde...

9:45 Agenti sa stretavaju a striasli sa ceskej informacnej sluzby s nonsalantnou lahkostou.

...A potom sme bludili matickou Prahou


Pocasie bolo premenlive, no vacsinu casu by sudny Prazak ani psa von nevyhnal, napriek tomu bolo v Prahe dnes najkrajsie na svete!

Hodnota tychto fotografii tkvie hlavne v zachytenom momente, menej v umeleckom prevedeni.
Odfotili sme aj orloj, ale fotografia nie je publikovatelna, ked sme pochodili riadny kus stareho mesta a dali si obed v institucii podla planu, vydali sme sa nahooru na hrad, aj ked nikto nekrical "Adam na hrad!", ani Slavka :-(

Vystverali sme sa po 287 schodoch na vezu na chrame sv. Vita, riadne tam fukalo. Zhodnotili sme, ze to je to iste ako keby sme boli na Petříne, tak sme sa nan napokon vyflakli.

Ako by to bolo, keby sme nevzdali hold sv. Vaclavovi, asi preto ho dali na Vaclavak, ze sa volal Vaclav. Pred neho postavili nejaky pomnik k vyrociu Krystalovej noci, ktory vyzeral ako malicky koncentracny tabor, preto sme zvolili tento pohlad a nasadili sme si Vaclava na hlavu, niektori z nas...
17:45 Aby agenti zmizli bez stopy, minuli posledne koruny na 2 pollitrove kofoly (na velke potesenie agenta, ktory nemal kofolu uz 6 tyzdnov). Nasledne sa agenti velmi profesionalne, ale hadam az prilis vyzyvavo rozlucili, no misia sa uz chylila ku koncu. Agent odkracal smutnym, ale rozvaznym krokom - tvaril sa ako Cech - smerom k nastupistu c. 5. Po ceste roztrhal neviditelnym atramentom napisane instrukcie a zahodil ich do roznych kosov. Vodic autobusu na neho zmurkol a nepytal znova cestovny listok, mal len ciastkove informacie o celom plane, ale nieco iste tusil.
20:30 Drazdany: Sofer vyhecovany uspechom prichadza o pol hodinu skor, luci sa s agentom, uz sa nikdy neuvida.
21:43 Drazdany/Slovensko Agent spisuje tuto spravu a agentka, chytiac signal, posiela dohodnuty signal pre uspesny koniec.
Misia bola uspesna, velmi...
Aj ked Cesko-Nemecky hranicny prechod vyzeral takto:

Friday, November 9, 2007

Pod domov, vecere je cas.

Vonku je tma, len sem tam male svetielko v okne. Neviem ci tu je tma skor ako doma, asi sa mi to len zda. Casto mam vsak taky pocit, ze len pridem zo skoly, napijem sa, idem na zachod a medzitym sa zotmie. A ked zrovna nie je pondelok, alebo streda, tak si len popripravujem co treba do skoly, pustim nejaku hudbu a pozeram do tmy, no ta tma nie je ako doma - prijemna ako ked kracam po pamati od Slavky domov, tu je ta tma stale akasi cudzia.

Ked si davam vecer chlieb s nutelou a k tomu mlieko, celkom si uzivam tu chut, ale aj tak sa mi v mysli vynara piesen Pod domov, vecere je cas, uz vsetci doma sme - no, evidentne nie vsetci :-). Som rad za dve veci, za to ze Slavka ma doma internet a za to, ze tu mam z casu na cas s kym prehovorit okrem skoly - tym myslim bud na spevokole, alebo v kostole medzi mladymi. Niekedy si poviem, ze ved treba poznavat Drazdany, trochu do ulic. Po prve, az take velke nie su :-) a potom, vonku je dost zima, fuka, prsi a vobec je velmi prijemne ...po obchodakoch sa mi behat nechce.

Ale neberte prilis vazne toto Drazdanske blues, v nedelu idem do Prahy a nebudem tam sam!!!