Pod domov, vecere je cas.

Vonku je tma, len sem tam male svetielko v okne. Neviem ci tu je tma skor ako doma, asi sa mi to len zda. Casto mam vsak taky pocit, ze len pridem zo skoly, napijem sa, idem na zachod a medzitym sa zotmie. A ked zrovna nie je pondelok, alebo streda, tak si len popripravujem co treba do skoly, pustim nejaku hudbu a pozeram do tmy, no ta tma nie je ako doma - prijemna ako ked kracam po pamati od Slavky domov, tu je ta tma stale akasi cudzia.

Ked si davam vecer chlieb s nutelou a k tomu mlieko, celkom si uzivam tu chut, ale aj tak sa mi v mysli vynara piesen Pod domov, vecere je cas, uz vsetci doma sme - no, evidentne nie vsetci :-). Som rad za dve veci, za to ze Slavka ma doma internet a za to, ze tu mam z casu na cas s kym prehovorit okrem skoly - tym myslim bud na spevokole, alebo v kostole medzi mladymi. Niekedy si poviem, ze ved treba poznavat Drazdany, trochu do ulic. Po prve, az take velke nie su :-) a potom, vonku je dost zima, fuka, prsi a vobec je velmi prijemne ...po obchodakoch sa mi behat nechce.

Ale neberte prilis vazne toto Drazdanske blues, v nedelu idem do Prahy a nebudem tam sam!!!