Vazeni priatelia, priaznivci, nahodne ci cielene klikajuci, ja to tu balim.
Teraz je okolo 10.30, co znamena ze o 24 hodin uz budem v uliciach nasej Krasavice :-) a v naruci mojej krasavice... obe na Dunaji... No dobre, toto ubieha do nejakeho lyrizovaneho fejtonu, tak to necham tak.
Profesorka Wienerova je Krank geschrieben - vypisana, cize mi odpadla prednaska a sedim v kniznici. Kedze ma mnohi z vas ma urguju, ked sa 2 - 3 dni neukaze novy blog, chcem vam odkazat, ze do 7 januara ani necakajte, mam volno.
S niektorimi(*rou) sa stretnem uz o tych 24 hodin, s niektorymi zajtra vecer, s inymi neskor, no a s niektorymi vobec...
Ale vsetkym zo srdca zelam pokojne vianocne sviatky a zaujimavy rok 2008!
Wednesday, December 19, 2007
Wednesday, December 12, 2007
Prerobil som 8500 €
A este k tomu velmi rychlo, asi v priebehu 30 minut. Slavke som slubil, ze nebudem robit na burze a na Wall Street sa pozriem maximalne z balkona pre navstevnikov.
Nastastie som o tieto eurace prisiel len na tabuli. Vyfasoval som imaginarnych 50 tis. a krok po kroku som ich mal investovat, spolu s dalsimi 2 spoluziakmi, s tym, ze nam profesor vzdy ukazal ako sa kurz posunul. A ja som nemeckemu trhu tak veril, nenastupal dostatocne. Ale aj tak som bol v jednom momente uspesny - spravili sme vsetci jednu chybu pri pocitani a ja som na to prisiel, tak som zarobil 3000 € asi za 10 sekund.
Na zaver som si vsak uvedomil, ze ja som prerobil viac ako oni zarobili. Stacilo robit vsetko naopak a bol by som zarobil najviac. V piatok ked pojdeme robit simulaciu na pocitace to asi vyuzijem ako strategiu, ked ma napadne kupit tak predam a ked predat tak kupim.
To podstatne mam uz aj tak kupene - listok domov!
Nastastie som o tieto eurace prisiel len na tabuli. Vyfasoval som imaginarnych 50 tis. a krok po kroku som ich mal investovat, spolu s dalsimi 2 spoluziakmi, s tym, ze nam profesor vzdy ukazal ako sa kurz posunul. A ja som nemeckemu trhu tak veril, nenastupal dostatocne. Ale aj tak som bol v jednom momente uspesny - spravili sme vsetci jednu chybu pri pocitani a ja som na to prisiel, tak som zarobil 3000 € asi za 10 sekund.
Na zaver som si vsak uvedomil, ze ja som prerobil viac ako oni zarobili. Stacilo robit vsetko naopak a bol by som zarobil najviac. V piatok ked pojdeme robit simulaciu na pocitace to asi vyuzijem ako strategiu, ked ma napadne kupit tak predam a ked predat tak kupim.
To podstatne mam uz aj tak kupene - listok domov!
Friday, December 7, 2007
kortešačky
Aj v nemecku sa snazia o to, aby aj studenti boli zastupeni v roznych organoch akademickej obce. Aj tu sa konaju volby do akademickeho senatu, aj tu je par, doslova par, studentov, ktori dokonca kandiduju.
Myslel som si vsak, ze s volebnou ucastou to bude vyzerat rovnako ako u nas, ze par kamaratov zahlasuje za ctiziadostiveho spoluziaka z kruzku a to su cele volby do akademickeho senatu. Omyl! Presuval som sa chodbou a neslo mi do hlavy preco tak intenzivne citim vino. Zdroj tejto vone, ktora zaplnila budovu "S" som coskoro objavil. V miestnosti S 232 sa konali volby a pred nou mal kazdy kto sa zucastnil volieb narok na pohar vareneho vina! H*DS sa so svojimi parkami moze schovat, volili snad vsetci.
Negativom (ak neratam to, ze na univerzitnej pode o 11 rozdavali alkohol) bolo to, ze ja ako zahranicny student som sa volieb nemohol zucastnit - a to som chcel len volit, nie kandidovat... :-)
Myslel som si vsak, ze s volebnou ucastou to bude vyzerat rovnako ako u nas, ze par kamaratov zahlasuje za ctiziadostiveho spoluziaka z kruzku a to su cele volby do akademickeho senatu. Omyl! Presuval som sa chodbou a neslo mi do hlavy preco tak intenzivne citim vino. Zdroj tejto vone, ktora zaplnila budovu "S" som coskoro objavil. V miestnosti S 232 sa konali volby a pred nou mal kazdy kto sa zucastnil volieb narok na pohar vareneho vina! H*DS sa so svojimi parkami moze schovat, volili snad vsetci.
Negativom (ak neratam to, ze na univerzitnej pode o 11 rozdavali alkohol) bolo to, ze ja ako zahranicny student som sa volieb nemohol zucastnit - a to som chcel len volit, nie kandidovat... :-)
Sunday, December 2, 2007
Kofola
Pred par hodinami som zaregistroval, ze sa v kuchyni koncentrovalo viac cinanov, ako byva na nasom poschodi. Nevenoval som tomu pozornost, maju asi nejaku akciu. Po chvili sa ohlasil hlad a ja som si chcel pripravit svoje oblubene predpecene zemle, ktore treba hodit na 6 minut do truby.
Prisiel som do kuchyne, ale ziadneho "nasho" cinana som tam nespozoroval, tak som si bez slova zapol ruru a vhodil do nej zemle. Ked som sa vratil pre hotove pecivo, odrezal mi unikovu cestu jeden azijec. Zacal nieco hovorit, po chvili som si uvedomil ze hovori po nemecky, ale to, ze ma chce niecim ponuknut som pochopil uz skor. Inac, v tej kuchynke sa tiesnilo znova zlahka cez 10 ludi z azie a kazdy zaroven pripravoval nejaky dalsi chod a pri tom ujedal z jedla, ktore uz bolo hotove. Takto som vyfasoval par vacsich cestovin so zabalenou masovou plnkou. Podakoval som sa a isiel som do izby, v kuchyni nebolo miesto.
Po chvili mi to nedalo, zodvihol som sa, siahol pod stol medzi cenne flase kofoly a jednu pevne uchopil. Cinan, hovorca, ktoreho som v zivote u nas na chodbe nevidel, bol trochu prekvapeny tekutym darcekom, povedal som mu, ze to nie je len tak, ze to je zo slovenska, tak nech to laskavo vypiju.
Sorry, kein Alkohol (to ho trochu sklamalo)
PS: Tymto sa chcem ospravedlnit vyrobcom Kofoly original, ze v priebehu par dni zahlti nas trh prava kopia tohto napoja, made in China.
Prisiel som do kuchyne, ale ziadneho "nasho" cinana som tam nespozoroval, tak som si bez slova zapol ruru a vhodil do nej zemle. Ked som sa vratil pre hotove pecivo, odrezal mi unikovu cestu jeden azijec. Zacal nieco hovorit, po chvili som si uvedomil ze hovori po nemecky, ale to, ze ma chce niecim ponuknut som pochopil uz skor. Inac, v tej kuchynke sa tiesnilo znova zlahka cez 10 ludi z azie a kazdy zaroven pripravoval nejaky dalsi chod a pri tom ujedal z jedla, ktore uz bolo hotove. Takto som vyfasoval par vacsich cestovin so zabalenou masovou plnkou. Podakoval som sa a isiel som do izby, v kuchyni nebolo miesto.
Po chvili mi to nedalo, zodvihol som sa, siahol pod stol medzi cenne flase kofoly a jednu pevne uchopil. Cinan, hovorca, ktoreho som v zivote u nas na chodbe nevidel, bol trochu prekvapeny tekutym darcekom, povedal som mu, ze to nie je len tak, ze to je zo slovenska, tak nech to laskavo vypiju.
Sorry, kein Alkohol (to ho trochu sklamalo)
PS: Tymto sa chcem ospravedlnit vyrobcom Kofoly original, ze v priebehu par dni zahlti nas trh prava kopia tohto napoja, made in China.
Saturday, December 1, 2007
doobedie pod lanovkou
Na 1.12. som sa celkom tesil, nie sice tak ako na 20.12., ale predsa ma myslienky na dnesne doobedie dokazali zahriat pri srdci. Profesionalnemu sportu vela nedam a co som tu, tak ani tomu rekreacnemu. Preto som bol vo vytrzeni, ked ma par ludi z kostola zavolalo lyzovat. Ked som tuto pansku zabavu skonzultoval so svojou uctarnou v EU (na tento moj pobyt prispievate vy vsetci, danovi poplatnici EU), povedal som si, ze si jeden den lyzovania doprajem.
Z pociatku to vyzeralo zalostne, uz vo stvrtok prisiel odmak, dalo sa chodit bez capice bez toho, aby mi odmrzali usi (tie moje su trosku viac od tela ako je bezne...). Dnes rano to vyzeralo v uliciach tiez biedne, prsalo, normalny lejak. No nic, neprisiel mi ziadny mail, ze sa akcia rusi, tak som sa premoceny dostavil na miesto stretnutia. Lyziari vsak prisli v dobrej nalade (ziadny snowboardista! ha!) a tak sme vyrazili smerom k stredisku, ktoreho nazov neviem. Toto stredisko ale nie je podstatne, lebo tam prsalo a na zjazdovke bol hnusny tazky sneh, zhodnotili sme, ze to nie je najvhodnejsie pre nasich 3 zaciatocnikov.
Rozhodlo sa, ze pojdeme o kusok dalej, do Rehefeldu, kde je vraj vzdy o 2 stupne menej, ako inde... To sa mi nezdalo, ale nechcel som svojou lamanou nemcinou spomalovat rozhodovaci proces, co bolo dobre, lebo to rozhodnutie bolo skvele. V Rehefelde po dazdi ani chyru a lacnejsi vlek.
Bleskurychle som si vypozical lyze - vsetko musi byt raz prvykrat, zarmutok nad tym, ze nelyzujem na vlastnych vyvazil fakt, ze vypozicane lyze kvalitou radovo prevysovali moje vlastne...
Sunday, November 25, 2007
dedinka Tharandt
V Nedelu sa neucim, nie z presvedcenia, vacsinou sa mi nechce, alebo mam hotove v sobotu. Tento tyzden mam pred sebou same skupinove prace a kedze sme si zatial nerozdelili, co kto bude robit, mal som volne poobedie. Medzi nami, neznasam tie teamove zadania - furt si len dohadovat kedy a kde sa stretneme, na toho mam len email, na ineho skype, kde nikdy nie je a tak dokola, otrava.
Dnes poobede nemal o vylet do nedalekej dedinky Tharandt zaujem nikto okrem mna a Petra (geodezia, nas dvorny odbornik na mapy a okolie). Nazov toho mestecka vzdy zabudnem, aj teraz som sa musel pozriet na Google-earth. Tato dedina nie je zaujimava absolutne nicim, aspon sa mi nezdala :-), ale aspon sme sa trochu prevetrali.
Nachadza sa tu mala ruina hradu, co je tu v okoli asi podmienka na statut obce.


Na hradnom kopceku je aj obligatny ECAV kostolik. Zaujimave bolo to, ze tabula s farskymi oznamami bola na zaciatku kopca - podla mna velmi prakticke, cirkevnici, ktori pamataju obe svetove vojny sa nemusia trepat hore ku kostolu, aby zistili, ze bohosluzba sa posuva na inu hodinu, alebo do kostola na opacnom konci dediny.


Takyto stlpik mozno najst prakticky vo vsetkych okolitych obciach. Najprv som sa tvaril ako zbehly macher - "to je urcite morovy stlp". Potom nam vsak neslo do hlavy, preco je na morovom stlpe napisane: Drazdany 3 hodiny, Berlin 43 hodin, zeby tu mapovali ako rychlo sa nakaza rozsirila do okolia? - nie -
Je to postarsky stlp, co naznacuju tradicne postarske trubky. Posol sa tu mohol pristavit a pozriet kolko hodin mu to potrva tam ci onam. Kedze sme uz posluchacmi druheho stupna vysokej skoly, prisli sme na to, ze tie hodiny su tam uvedene pre pesieho posla.
(prisli sme na to takto: vedeli sme, ze do Berlina to je bezmala 220 km, podla tohto stlpu to trva 43 hodin, co je 5,1 a daco km/h, cize chodza)
Mne osobne bolo tych poslov luto, vidno ze uz v roku 1730 nebola sranda vypisat cestak. Aj tak by som rad videl toho chlapa, co slapal 43 hodin do Berlina.

Dnes poobede nemal o vylet do nedalekej dedinky Tharandt zaujem nikto okrem mna a Petra (geodezia, nas dvorny odbornik na mapy a okolie). Nazov toho mestecka vzdy zabudnem, aj teraz som sa musel pozriet na Google-earth. Tato dedina nie je zaujimava absolutne nicim, aspon sa mi nezdala :-), ale aspon sme sa trochu prevetrali.
Nachadza sa tu mala ruina hradu, co je tu v okoli asi podmienka na statut obce.
Na hradnom kopceku je aj obligatny ECAV kostolik. Zaujimave bolo to, ze tabula s farskymi oznamami bola na zaciatku kopca - podla mna velmi prakticke, cirkevnici, ktori pamataju obe svetove vojny sa nemusia trepat hore ku kostolu, aby zistili, ze bohosluzba sa posuva na inu hodinu, alebo do kostola na opacnom konci dediny.
Takyto stlpik mozno najst prakticky vo vsetkych okolitych obciach. Najprv som sa tvaril ako zbehly macher - "to je urcite morovy stlp". Potom nam vsak neslo do hlavy, preco je na morovom stlpe napisane: Drazdany 3 hodiny, Berlin 43 hodin, zeby tu mapovali ako rychlo sa nakaza rozsirila do okolia? - nie -
Je to postarsky stlp, co naznacuju tradicne postarske trubky. Posol sa tu mohol pristavit a pozriet kolko hodin mu to potrva tam ci onam. Kedze sme uz posluchacmi druheho stupna vysokej skoly, prisli sme na to, ze tie hodiny su tam uvedene pre pesieho posla.
(prisli sme na to takto: vedeli sme, ze do Berlina to je bezmala 220 km, podla tohto stlpu to trva 43 hodin, co je 5,1 a daco km/h, cize chodza)
Mne osobne bolo tych poslov luto, vidno ze uz v roku 1730 nebola sranda vypisat cestak. Aj tak by som rad videl toho chlapa, co slapal 43 hodin do Berlina.
Friday, November 23, 2007
Pohranicna zima
V stredu bol statny sviatok (den pokania a modlitby). Pekne pocasie som vyuzil na mensi vylet - s rovnakou partiou, ako sme boli v Berline. Rozmyslal som tuho, ci sa udialo pocas nasho vyletu nieco, co by mohlo na vasich tvarach vykuzlit usmev, alebo dokonca vyvolat smiech, no marne. Tak vam len ukazem ako nam bolo par kilometrov od ceskych hranic.
Ked sme vystupili z autobusu v Altenbergu a presli kusok za dedinu, mohli sme sa kochat krasnou zimnou krajinou.

Z vyrazu nasich tvari vidno, ze to nebola prechadzka ruzovou zahradou - este ze som si zbalil rukavice! (Zlava: ja, petr, lenka, lubos, veeelmi)

Vyuzili sme jeden nizsi kamenny smerovnik, aby sme sa vopchali do zaberu vsetci.
V zabere uz aj Vladka.
Ked v doline fukalo tak, ze sme skoro neudrzali vrecia na smeti v rukach, mozete si predstavit ako fukalo na tej rozhladni, dlhsie tam vydrzali iba tvrdi chlapi (lubos, petr, ja) a o kusok dlhsie este tvrdsi (petr a ... ha! mysleli ste si, ze som siel dole skor ako Lubos? NIE)
Povodny plan bol, ze sa pri vhodnej prilezitosti na tych vreciach spustime. Plan to bol pekny, ale nepodarilo sa nam najst sucasne vhodny kopec, sneh a zavetrie.


Uzimeni sme dosiahli ciel nasej vypravy - zabudnutu dedinku Bärenstein (ani medvede, ani vyraznejsi kamen sme vsak nevideli...) Co vsak bolo horsie, tato zabudnuta dedinka sama zabudla na to, ze sem-tam do nej niekto moze zavitat. Nenasli sme otvorenu ani jednu krcmu, kaviaren, bufet, alebo funkcny automat.
Aj tak sme sa museli pohnut dalej - Bärenstein je totiz jedna z tych dedin, ktora nema stanicu, ale pod nejaku "spada". Je to idealne miesto kam sa skryt pocas politickeho prenasledovania, vystupite na stanici, tam pre vas pride sedliak na voze, ktory neovlada svoj uradny jazyk, vezme vas este 40 minut cez potok, do kopca a cez les, potom este 20 minut peso a tam uz je Bärenstein.

Vyvetrani sme privitali teplo a pohodlie moderneho diesloveho vlacika (ste si mysleli, ze tam natiahli elektricku trat??)
Ked sme vystupili z autobusu v Altenbergu a presli kusok za dedinu, mohli sme sa kochat krasnou zimnou krajinou.
Z vyrazu nasich tvari vidno, ze to nebola prechadzka ruzovou zahradou - este ze som si zbalil rukavice! (Zlava: ja, petr, lenka, lubos, veeelmi)
Vyuzili sme jeden nizsi kamenny smerovnik, aby sme sa vopchali do zaberu vsetci.
Ked v doline fukalo tak, ze sme skoro neudrzali vrecia na smeti v rukach, mozete si predstavit ako fukalo na tej rozhladni, dlhsie tam vydrzali iba tvrdi chlapi (lubos, petr, ja) a o kusok dlhsie este tvrdsi (petr a ... ha! mysleli ste si, ze som siel dole skor ako Lubos? NIE)
Povodny plan bol, ze sa pri vhodnej prilezitosti na tych vreciach spustime. Plan to bol pekny, ale nepodarilo sa nam najst sucasne vhodny kopec, sneh a zavetrie.
Uzimeni sme dosiahli ciel nasej vypravy - zabudnutu dedinku Bärenstein (ani medvede, ani vyraznejsi kamen sme vsak nevideli...) Co vsak bolo horsie, tato zabudnuta dedinka sama zabudla na to, ze sem-tam do nej niekto moze zavitat. Nenasli sme otvorenu ani jednu krcmu, kaviaren, bufet, alebo funkcny automat.
Aj tak sme sa museli pohnut dalej - Bärenstein je totiz jedna z tych dedin, ktora nema stanicu, ale pod nejaku "spada". Je to idealne miesto kam sa skryt pocas politickeho prenasledovania, vystupite na stanici, tam pre vas pride sedliak na voze, ktory neovlada svoj uradny jazyk, vezme vas este 40 minut cez potok, do kopca a cez les, potom este 20 minut peso a tam uz je Bärenstein.
Vyvetrani sme privitali teplo a pohodlie moderneho diesloveho vlacika (ste si mysleli, ze tam natiahli elektricku trat??)
Subscribe to:
Posts (Atom)