Tuesday, September 16, 2008

Sunday, February 17, 2008

Auf Wiedersehen, Drážďany!

Moj definitivny odchod a navrat sa nezadrzatelne blizi (uz len nejak spiskat 2 skusky a balim). Napriek studijnemu zapalu som si, hlavne kvoli peknemu pocasiu, povedal, ze si spravim pauzu, nebudem skrob a zaplatim zlavnenych 5 euro a vyleziem na kupolu Frauenkirche. Vravim si, poobzeram sa este po okoli a dam tym Drazdanom zbohom!






Naozaj som bol aj ochotny aj schopny vyslapat to peso, no taka moznost nebola, musel som ist vytahom. Clovek si potom tie vyhlady viac vazi, ale aj tak to bolo pekne.





Sipkou je vyznacena priblizna poloha mojej izby, v ktorej zlozim svoje kosti uz len 3 krat. Bezmala 5 mesiacov to bolo miesto, kde som na kratsie ci dlhsie chvile mohol zavriet dvere pred cudzim svetom a ponorit sa do toho znamejsieho - sveta gmailu, chatov, skypovych hovorov, zleho spojenia, sveta stranky http://www.sme.sk/ ci http://www.tyzden.sk/ (periodika si danu reklamu nevyziadali)





V cervenom kruzku je moja drazdanska vzdelavacia ustanovizen - Hochschule fur Technik und Wirtschaft, jednoducho nase HTW. Stretol som tu mnoho ludi, ktorych v zivote asi uz nestretnem, ale maju svoje specificke miesto v mojom srdci, lebo dodavali mojmu pobytu nove rozmery a prichut - ci uz ide o enklavu rusiek, vychytraleho poliaka, nudnych nemcov, alebo mojich drahych ceskych suputnikov, s ktorymi sme prebadali nejedno saske zakutie.



Trochu vas prefackam riekou Labe, zlava aj zprava.

Nam z vychodneho bloku je predsa len prijemnejsie vo vychodnom nemecku, kde vedia o com to je a hlavne ake to je...ked napriklad budova filharmonie vyzera takto:

Martin sa ticho prizera tomu, ako ho denne vyfotia stovky ludi.



Na zaver sa len chcem s vami podelit o nieco, z coho som bol mierne zmateny a neviem si s tym rady do teraz. Pocas mojej prechadzky sa konal nejaky antifasisticky miting, nic moc, nejakych 100 pubertakov v obtiahnutych rifliach tam nieco hulakalo do megafonu. Kedze sme v nemecku, neprekvapili ma kordony policajtov, stity, psy, auta, vodne dela.
ALE este nikdy som nevidel policajny bager. Jediny vyznam policajneho bagra vidim v rychlom odstraneni tiel demonstrantov (musi byt predsa upratane)



Uz tu asi nic nove nebude, zajtra a v stredu mam skusku. V stredu o 3ej odovzdam kluce od izby aj od postovej schranky, tak mi uz nic neposielajte!
Vas ja.

Wissenstransfer

Alebo "presun poznania". Spoluziacka nevedela ako sa riesi jeden priklad, nebola na prednaske a mne sa fakt nechcelo to pisat do mailu. Tak som si odfotil svoje riesenie a poslal jej ho.

Sme generacia lenivych?

Thursday, February 7, 2008

Maticka Praha

Ked som sa rano rutil v prazdnom autobuse dialnicou do Prahy, mal som pred sebou 2nasobne krasny den. Jednak som sa po mesiaci isiel znovu stretnut so Slavkou a este k tomu bolo super pocasie.

Hned v uvode, este sme nedorazili do Prahy, ma nastval sofer, ktory uplne zbytocne vyhlasil 15-minutovu prestavku na pumpe pred Prahou. Tej zenskej stacilo 5 minut na zachod, mohli sme ist dalej. Jedinym vysledkom bolo, ze som nestihol cakat Slavku na perone ako som si bol rozmyslel, lebo ona prisla prv - slo o minuty.

A potom slo chvilu o to, kto druheho silnejsie objime... vyhraval som, ale nakoniec sme vyhlasili remizu a sli bloumat po Prahe.



Pocasie nam prialo a kedze sme pred niekolkymi mesiacmi pochodili vsetky povinne jazdy (orloj, vaclavak, karluv most, hrad,...). Mohli sme sa pokojne prechadzat popri Vltave. Zajst sa pozriet na Soukenicku - tam je zbor CB Praha1 a keby to nebolo uplne v centre, tak by som sa tam mohol ist pozriet sam a niekedy inokedy :-).

Povodne som mal v plane vybalit lubozvucnou slovencinou na niekoho nejaku takuto vetu: "Prepáčte, prosím vás, kadiaľ sa ide na Petrín." Kedze sme si zakupili mapu za 70 KČ, ha! este nemaju euro, nasli sme Petrin sami. Keby sme boli domaci tak by sme tam asi na rande nesli, lebo to je asi take miesto na rande ako v Bratislave Slavin, ale my sme si to mohli dovolit. Na moje sklamanie rozhladna je otvorena len cez vikend...

Na Petrinskom vrsku sme si dali prestavku. Slavka sa ma pokusa lokalizovat pomocou mapy...

...a ja pritom stojim hned tu!

Nabrali sme este posledny dych, nacerpali sil zo vzajomnej blizkosti a hor sa na skusky a bakalarku, o chvilu som doma!

Sunday, January 27, 2008

Matine? Dakujem, nie!

Ako som uz avizoval, rozhodli sme sa navstivit bajnu Semperovu operu - uz jej samotna budova stoji za to, tak sme sa celkom tesili. Minimalne ja.




Musim sa priznat, ze som sa velmi aktivne do procesu vyberu predstavenia nezapojil. Vladka mi povedala, ze pojde o nejaku predpremieru za lacny peniaz, doobeda, ze bude zabava, trochu kultury... hovorim si, preco nie.


K opere som prisiel prvy - rozhodol som sa teda kupit listky:
"Dobry den," vravim panicke v kase, "poprosim vas 3 listky na predstavenie o 11ej."
(panicka sa na mna zamyslene zahladela) "Myslite matiné?"
"Hmm, no asi ano."
"Nech sa paci, jeden listok 2,50 €, ale to sa nehra tu, to je vedla na cvicnom javisku."
S usmevom som prijal listky aj informaciu o cvicnom javisku - kvalitne predstavenie predsa mozeme zhliadnut aj na ulici...

Pockal som na svojich dvoch kulturnych atašé...

Presunuli sme sa "za roh", k cvicnemu javisku. Ked som videl tu telocvicnu, tak som sa uz zacal trochu obavat. Stoliciek tam bolo tak pre 100 ludi maximum, nastastie tam stal klavir, reku, snad daco zahraju. Okrem toho bola na javisku (na palubovke) sedacka a 2 kresla. To mi tiez celkom nesedelo, kedze v opere malo ist o kralovnu Amazoniek a tu som si teda pri caji nevedel predstavit. Asi nejaka avantgarda.

Nas nepokoj umocnoval fakt, ze sme v hladisku vyrazne znizovali vekovy priemer. Okrem nas a este tak 3 ludi tam boli same biele hlavy.

No ked som videl ako sa na sedacku a kresla usadili 4 ludia normalne obleceni a jeden z nich mal taku tu dosku na papiere s klipsnou na vrchu, ako mavaju moderatori, prestal som sa obavat, mal som pocit ako sofer, ktory uz vidi, ze neubrzdi. Cakala nas hodinova debata O autorovi opery, O reziserovi, O autorovych sucasnikoch... Niektore momenty by nam aj prisli vtipne asi, keby sme mali doktorat z dejin hudby.

Ubity nezazivnymi monologmi som sa prepudil ked sa hudobny reziser presunul ku klaviru. Ten mi vsak zasadil poriadny uder tym, ze zahral len par akordov a vysvetloval tie zaujimave momenty z harmonickeho pohladu, ktore si urcite mame vsimnut potom, ked na operu pojdeme.

Sumar: Zazili sme interaktivny, 3 D, vykladovy slovnik. Zadali sme heslo "matiné", zaplatili a potom sme uvideli, co v skutocnosti matine znamena. Matine je podujatie pre cloveka, ktory rozhodne pojde neskor aj na samotnu operu, ale neda 2,50 za program, ale radsej si odsedi hodinu, kde tvorcovia operu predstavia.

Sluzi im ku cti, ze to fakt bola len hodina.

Saturday, January 26, 2008

sobotna prechadzka III

Je predo mnou uz len jeden vyucbovy tyzden a v nom len jedna prezentacia o rozvojovych krajinach a o tom ze preco sa niektore rozvijaju lepsie a niektore horsie... a potom uz len par skusok a domov!

Dnes je dalsi pekny den, cely tyzden bolo pekne. Sobotne doobedie ako stvorene na prechadzku mestom a jeho mnohymi zakutiami:



Okrem toho, ze mi samozrejme chybala moja prechadzkova partnerka, som zrejme vyzeral trochu divne, ked som sa fotil na samospust, ale aspon ma mozete vidiet.



Drazdany sa stali kralovskym a bohatym mestom hlavne ked tu sidlil sasky kral Augustus Silny.
To je on...

Bol taky silny, ze raz chytil toto zabradlie a vytlacil tam palcom takuto priehlbinu. ...vraj, ja o tom dost pochybujem, jednak ze by tak stlacil to zelezo, a po druhe, ze by tam to zabradlie stalo dodnes.



Kroky ma zaviedli na namestie pred Frauenkirche. Na tomto namasti je dost velka konkurencia, v jednom rohu miestny velikan moci - uz spominany miesizelezo Augustus (vlavo) a v druhom rohu, vhodne umiestneny pri kostole, tiez viac menej miestny velikan myslienok - Martin.



Ozajstna konkurencia:


Miestna pikoska:
Neviem ako sa ten pan vola, ale hadam kazdy den stoji s velkou komunistickou vlajkou pred najvacsim obchodakom, v ruke ma par zozltnutych kniziek a vykrikuje: "komunistische Literatur!" Niekedy sa pri nom dakto zastavi a vedie s nim debatu, ja sa cudujem ze mu niekto este nestrelil za takuto propagandu ...hm a mozno mu aj.



Aj ked sa moj pobyt uz citelne krati, je predo mnou este bezmala mesiac. Prispevkov na tejto stranke uz bude pomenej, nakolko pisat o tom ako sedim za pocitacom a pisem, alebo klikam sa mi nezda az take napinave - ak ma vsak daco napadne, tak sa ozvem.
Zajtra napriklad idem do opery, ani neviem presne na co, len ze to je lacna predpremiera v case, ktory nie je lakavy (11.00), ale preco by clovek nesiel aspon raz do chyrnej Semperoper.

Sunday, January 13, 2008

Lipsko

No ahojte,
niektorych sklamem a napriek ich predpovediam znovu vzkriesim tento vestnik. Prvy tyzden v novom roku ubehol ako voda a okrem skoly ho nepoznacilo nic zaujimave okrem navstevy kina, vyber filmu bol trochu omyl - film bol nemecky...

No podme k nadpisu. O niekolko tyzdnov tento kut sveta opustim a ako by to bolo, keby som nenavstivil znamu metropolu Lipsko. Inac, preco volame mesto ako krajinu??
Mozno bolo pre nejakeho nasho predka to mesto Leipzig take velke, ze si myslel ze to je cela oblast. No, ale co by sme chceli ked najvacsi cestovatelia medzi nasimi predkami boli drotari.

Dost na tom, ze sme sa s Petrom a Vladimirov rozhodli toto mesto v sobotu navstivit. Pocas tyzdna sme sa snazili popytat znamych a hlavne nemcov, co by sme si tam tak mohli pozriet.

odbocenie prof. Wald
prof. Wald je z Lipska, ale najprv o inom. V jednej ucebni mame klavir. Na Slovensku by bol urcite zamknuty a kluc strateny, tu je ten klavir otvoreny. Pocas jednej prestavky som si tam tak trochu brnkal - v tom do triedy nakukol Wald a vravi:
"To bolo jasne, aj na klaviri viete hrat. Vedel som to, bud nejaky student z vychodnej Europy, alebo Ruska."
ja: "hah, ale..."
Wald: "Nie, nie, ja som vedel ze to nebude nemecky student!"
A odisiel, nestihol som mu povedat, ze na klaviri viem zahrat 3 melodie, ze lavu ruku pouzijem na jeden z 20 tonov. Nevadi, mozno mi to pomoze pri ustnej skuske.

Neskor som sa ho pytal co by sme mali vidiet v Lipsku. Na to povedal ze tam nie je nic moc a ze sme sa mali ozvat skor, ze by nas bol zavolal na kavu. Je velmi mily.
odbocenie prof. Wald
Tak som sa v sobotu rano vychytil na nejaku z elektriciek - a tu pomocka pre ludi, co maju problem citat rozpis na papieri. No ale treba priznat, ze to je pohodlnejsie ako odratavat podla hodiniek.


Nasadli sme na vlak a po necelych 2 hodinach sme dorazili do najvacsej hlavovej stanice v Europe. (pre tych co nevedia co je hlavova stanica - to je taka, kde kolajnice len koncia)



Tieto tetky z bronzu ci z coho nie su vobec dolezite, ale dala sa tam dobre postavit samospust. Na fotografii zlava: Petr Dobes, Ja, Vladimira Podrazilova


K pamatniku Napoleonovej porazky sa nam najprv nechcelo, ale stalo to za to, tato 90 metrova, vyse 100-rocna dominanta nas celkom milo prekvapila


Dlho som nevedel prist na to, co mi tento palac vitazstva pripomina, doslo mi ze to je ako Gondorske pevnosti v Panovi prstenov od Tolkiena. A tu som aj ja, na vrchole Lipska, pri dalekohlade, za ktory si nikto nikdy nezaplati. Videli ste niekoho ze by tie automatove dalekohlady pouzil?


Pri nohach Wolfganga Goetheho, co je vsak zaujimavejsie je budova za nim. Sidlila tam totiz prva burza cennych papierov v Nemecku.

Chceli sme sa odfotit hlavne s Bachom, tu vidite velke sklamane Petra a Vladky, ked sme objavili, ze najstarsiu Bachovu sochu zadebnili kvoli zime, ale nechali mu pekny priezor, takze ON von vidi.



Nastastie sme ho potom nasli aj inde, zrejme z lepsieho materialu. Johan Sebastian Bach ma pre mna asi vacsiu hodnotu ako Goethe, dali sme fotak nahodnej okoloiducej a takto nas prosim pekne odfotila pred Bachovou sochou.... mali sme skor na mysli nieco ako ta druha fotka plus postavicky.



A kedze sme v neznamom meste, tak treba vzdy spravit daco, co by clovek doma nikdy nespravil. Postavit sa na fontanu, alebo pocuvat hudbu vo vestibule vo filharmonii ked sa na vas straznik skaredo pozera.

Wednesday, December 19, 2007

Ja to tu balim

Vazeni priatelia, priaznivci, nahodne ci cielene klikajuci, ja to tu balim.

Teraz je okolo 10.30, co znamena ze o 24 hodin uz budem v uliciach nasej Krasavice :-) a v naruci mojej krasavice... obe na Dunaji... No dobre, toto ubieha do nejakeho lyrizovaneho fejtonu, tak to necham tak.

Profesorka Wienerova je Krank geschrieben - vypisana, cize mi odpadla prednaska a sedim v kniznici. Kedze ma mnohi z vas ma urguju, ked sa 2 - 3 dni neukaze novy blog, chcem vam odkazat, ze do 7 januara ani necakajte, mam volno.

S niektorimi(*rou) sa stretnem uz o tych 24 hodin, s niektorymi zajtra vecer, s inymi neskor, no a s niektorymi vobec...
Ale vsetkym zo srdca zelam pokojne vianocne sviatky a zaujimavy rok 2008!

Wednesday, December 12, 2007

Prerobil som 8500 €

A este k tomu velmi rychlo, asi v priebehu 30 minut. Slavke som slubil, ze nebudem robit na burze a na Wall Street sa pozriem maximalne z balkona pre navstevnikov.

Nastastie som o tieto eurace prisiel len na tabuli. Vyfasoval som imaginarnych 50 tis. a krok po kroku som ich mal investovat, spolu s dalsimi 2 spoluziakmi, s tym, ze nam profesor vzdy ukazal ako sa kurz posunul. A ja som nemeckemu trhu tak veril, nenastupal dostatocne. Ale aj tak som bol v jednom momente uspesny - spravili sme vsetci jednu chybu pri pocitani a ja som na to prisiel, tak som zarobil 3000 € asi za 10 sekund.

Na zaver som si vsak uvedomil, ze ja som prerobil viac ako oni zarobili. Stacilo robit vsetko naopak a bol by som zarobil najviac. V piatok ked pojdeme robit simulaciu na pocitace to asi vyuzijem ako strategiu, ked ma napadne kupit tak predam a ked predat tak kupim.

To podstatne mam uz aj tak kupene - listok domov!

Friday, December 7, 2007

kortešačky

Aj v nemecku sa snazia o to, aby aj studenti boli zastupeni v roznych organoch akademickej obce. Aj tu sa konaju volby do akademickeho senatu, aj tu je par, doslova par, studentov, ktori dokonca kandiduju.

Myslel som si vsak, ze s volebnou ucastou to bude vyzerat rovnako ako u nas, ze par kamaratov zahlasuje za ctiziadostiveho spoluziaka z kruzku a to su cele volby do akademickeho senatu. Omyl! Presuval som sa chodbou a neslo mi do hlavy preco tak intenzivne citim vino. Zdroj tejto vone, ktora zaplnila budovu "S" som coskoro objavil. V miestnosti S 232 sa konali volby a pred nou mal kazdy kto sa zucastnil volieb narok na pohar vareneho vina! H*DS sa so svojimi parkami moze schovat, volili snad vsetci.

Negativom (ak neratam to, ze na univerzitnej pode o 11 rozdavali alkohol) bolo to, ze ja ako zahranicny student som sa volieb nemohol zucastnit - a to som chcel len volit, nie kandidovat... :-)

Sunday, December 2, 2007

Kofola

Pred par hodinami som zaregistroval, ze sa v kuchyni koncentrovalo viac cinanov, ako byva na nasom poschodi. Nevenoval som tomu pozornost, maju asi nejaku akciu. Po chvili sa ohlasil hlad a ja som si chcel pripravit svoje oblubene predpecene zemle, ktore treba hodit na 6 minut do truby.

Prisiel som do kuchyne, ale ziadneho "nasho" cinana som tam nespozoroval, tak som si bez slova zapol ruru a vhodil do nej zemle. Ked som sa vratil pre hotove pecivo, odrezal mi unikovu cestu jeden azijec. Zacal nieco hovorit, po chvili som si uvedomil ze hovori po nemecky, ale to, ze ma chce niecim ponuknut som pochopil uz skor. Inac, v tej kuchynke sa tiesnilo znova zlahka cez 10 ludi z azie a kazdy zaroven pripravoval nejaky dalsi chod a pri tom ujedal z jedla, ktore uz bolo hotove. Takto som vyfasoval par vacsich cestovin so zabalenou masovou plnkou. Podakoval som sa a isiel som do izby, v kuchyni nebolo miesto.

Po chvili mi to nedalo, zodvihol som sa, siahol pod stol medzi cenne flase kofoly a jednu pevne uchopil. Cinan, hovorca, ktoreho som v zivote u nas na chodbe nevidel, bol trochu prekvapeny tekutym darcekom, povedal som mu, ze to nie je len tak, ze to je zo slovenska, tak nech to laskavo vypiju.

Sorry, kein Alkohol (to ho trochu sklamalo)

PS: Tymto sa chcem ospravedlnit vyrobcom Kofoly original, ze v priebehu par dni zahlti nas trh prava kopia tohto napoja, made in China.

Saturday, December 1, 2007

doobedie pod lanovkou

Na 1.12. som sa celkom tesil, nie sice tak ako na 20.12., ale predsa ma myslienky na dnesne doobedie dokazali zahriat pri srdci. Profesionalnemu sportu vela nedam a co som tu, tak ani tomu rekreacnemu. Preto som bol vo vytrzeni, ked ma par ludi z kostola zavolalo lyzovat. Ked som tuto pansku zabavu skonzultoval so svojou uctarnou v EU (na tento moj pobyt prispievate vy vsetci, danovi poplatnici EU), povedal som si, ze si jeden den lyzovania doprajem.

Z pociatku to vyzeralo zalostne, uz vo stvrtok prisiel odmak, dalo sa chodit bez capice bez toho, aby mi odmrzali usi (tie moje su trosku viac od tela ako je bezne...). Dnes rano to vyzeralo v uliciach tiez biedne, prsalo, normalny lejak. No nic, neprisiel mi ziadny mail, ze sa akcia rusi, tak som sa premoceny dostavil na miesto stretnutia. Lyziari vsak prisli v dobrej nalade (ziadny snowboardista! ha!) a tak sme vyrazili smerom k stredisku, ktoreho nazov neviem. Toto stredisko ale nie je podstatne, lebo tam prsalo a na zjazdovke bol hnusny tazky sneh, zhodnotili sme, ze to nie je najvhodnejsie pre nasich 3 zaciatocnikov.
Rozhodlo sa, ze pojdeme o kusok dalej, do Rehefeldu, kde je vraj vzdy o 2 stupne menej, ako inde... To sa mi nezdalo, ale nechcel som svojou lamanou nemcinou spomalovat rozhodovaci proces, co bolo dobre, lebo to rozhodnutie bolo skvele. V Rehefelde po dazdi ani chyru a lacnejsi vlek.

Bleskurychle som si vypozical lyze - vsetko musi byt raz prvykrat, zarmutok nad tym, ze nelyzujem na vlastnych vyvazil fakt, ze vypozicane lyze kvalitou radovo prevysovali moje vlastne...
Herman Meier na svahu...
...zjazdovka bola sice kratka, ale rozhodne nie nudna...
A tu sme vsetci, az na marvina, ktory je tzv. zemity lyziar a malokedy s nami drzal krok...

A na zaver povinna reklama pre sponzora, ten vedla mna je Friedeman a nemyslel som si, ze je az o tolko vyssi :-(


Sunday, November 25, 2007

dedinka Tharandt

V Nedelu sa neucim, nie z presvedcenia, vacsinou sa mi nechce, alebo mam hotove v sobotu. Tento tyzden mam pred sebou same skupinove prace a kedze sme si zatial nerozdelili, co kto bude robit, mal som volne poobedie. Medzi nami, neznasam tie teamove zadania - furt si len dohadovat kedy a kde sa stretneme, na toho mam len email, na ineho skype, kde nikdy nie je a tak dokola, otrava.

Dnes poobede nemal o vylet do nedalekej dedinky Tharandt zaujem nikto okrem mna a Petra (geodezia, nas dvorny odbornik na mapy a okolie). Nazov toho mestecka vzdy zabudnem, aj teraz som sa musel pozriet na Google-earth. Tato dedina nie je zaujimava absolutne nicim, aspon sa mi nezdala :-), ale aspon sme sa trochu prevetrali.

Nachadza sa tu mala ruina hradu, co je tu v okoli asi podmienka na statut obce.





Na hradnom kopceku je aj obligatny ECAV kostolik. Zaujimave bolo to, ze tabula s farskymi oznamami bola na zaciatku kopca - podla mna velmi prakticke, cirkevnici, ktori pamataju obe svetove vojny sa nemusia trepat hore ku kostolu, aby zistili, ze bohosluzba sa posuva na inu hodinu, alebo do kostola na opacnom konci dediny.


Takyto stlpik mozno najst prakticky vo vsetkych okolitych obciach. Najprv som sa tvaril ako zbehly macher - "to je urcite morovy stlp". Potom nam vsak neslo do hlavy, preco je na morovom stlpe napisane: Drazdany 3 hodiny, Berlin 43 hodin, zeby tu mapovali ako rychlo sa nakaza rozsirila do okolia? - nie -

Je to postarsky stlp, co naznacuju tradicne postarske trubky. Posol sa tu mohol pristavit a pozriet kolko hodin mu to potrva tam ci onam. Kedze sme uz posluchacmi druheho stupna vysokej skoly, prisli sme na to, ze tie hodiny su tam uvedene pre pesieho posla.

(prisli sme na to takto: vedeli sme, ze do Berlina to je bezmala 220 km, podla tohto stlpu to trva 43 hodin, co je 5,1 a daco km/h, cize chodza)

Mne osobne bolo tych poslov luto, vidno ze uz v roku 1730 nebola sranda vypisat cestak. Aj tak by som rad videl toho chlapa, co slapal 43 hodin do Berlina.